Paríž, mesto lásky, dobrodružstiev, pamiatok… Keď sa po takmer troch rokoch opäť organizovala predmetovou komisiou cudzích jazykov v septembri exkurzia do zahraničia, neváhala som ani na chvíľku. V Paríži som nebola prvýkrát, no ohromenie z parížskej atmosféry sa vždy dostaví. Veď je to Paríž!
Osemnásťhodinová cesta sa zdala v čase, keď sme ešte len nastupovali do autobusu s kuframi a taškami v ruke, ako večnosť, no opak bol pravdou. Cesta prebehla bez problémov. Spríjemnili nám ju okrem iného aj výborné ranné kávičky v Nemecku a poobedňajšie croissanty vo Francúzsku.
Príchod do nášho hotela bol vďaka milému a ústretovému personálu príjemný, takže sme sa okamžite mohli ubytovať a oddýchnuť si po dlhej ceste.
Prvý deň sa začal mierne tragickým vstávaním, dobrými raňajkami a výbornou spoločnosťou nášho kolektívu a profesoriek.
Pani profesorky nám dali inštrukcie a v okamihu sme sa presunuli do Versailles, kde nás čakala prehliadka zámku. Honosný zámok, ktorý patril Ľudovítovi XIV., známemu aj pod prezývkou “kráľ Slnko“, určite nesklamal naše očakávania a všetci si užili prechádzku obrovskými sieňami, vybavujúc si príbehy, ktoré nám vopred porozprávala pani sprievodkyňa. Následne nás čakali nádherné versaillské záhrady, kde sme sa pokochali výhľadom a ochutnali pravé francúzske makronky.
Keďže v našom kolektíve prevažovali ženy, nemohli sme si nechať ujsť obchody so svetovými značkami na Champs-Elysées popri známom Víťaznom oblúku. Po nákupnej horúčke sme sa vydali k bazilike Sacré – Coeur, kde sme si mohli oddýchnuť pri živých koncertoch a cestou späť si pozrieť známu štvrť umelcov – Montmartre. Večer sme zakončili asi pre každého najkrajším symbolom Francúzska, Eiffelovou vežou. Z najvyššieho poschodia sme mohli vidieť nielen nočný Paríž, ktorý sme mali ako na dlani, ale stali sme sa aj svedkami romantickej žiadosti o ruku.
Večere sme mali v samoobslužnej reštaurácii, kde bol dostatočný výber jedál aj pre vegetariánov či vegánov. Po nachodených dňoch nás čakal každý večer zaslúžený spánok a ráno ďalší zaujímavý program. Posledný deň bol náučný a milovníci dejepisu si prišli na svoje – múzeum l´Hôtel des Invalides , (pôvodne invalidovňa pre vojnových veteránov) bolo obklopené krásnymi maľbami, zaujímavými chodbičkami a priestranným interiérom, kde sme mohli vidieť aj samotnú hrobku Napoleona. Aby toho nebolo málo, v deň našej návštevy sa uskutočnilo slávnostné jubileum, na ktorom za sprevádzania vojenskej kapely francúzska armáda vzdávala poctu vojnovým veteránom. Počas tohto predstavenia sme si my mohli obzrieť vojnové artefakty z druhej svetovej vojny, krátke náučné filmy a dať si v komplexe aj obed v spoločnosti veteránov.
Po príjemnom obede sme sa presunuli do Musée du Louvre, kde sme si pozreli známe umelecké sochy, maľby, historické exponáty či vystáli rad na slávny obraz od Leonarda Da Vinciho, Monu Lisu. V tento záverečný deň sme stihli posledné nákupy, navštíviť kaviarne, vyskúšať si naše prekvapujúco dobré znalosti vo francúzskom jazyku a poslednýkrát si posedieť pri upršanej Seine. S kvapkami dažďa sme odchádzali aj my, no nie smutne, ale s peknými spomienkami, upevnenými priateľstvami a novými skúsenosťami.
Au revoir, Paris!
Autorka článku: Diana Švončinárová,III.A
Žiadne komentáre