Každoročné exkurzie do zahraničia, ktoré organizuje naša škola, nám okrem precvičenia si cudzieho jazyka v praxi a spoznávania nových miest, dáva aj niečo navyše. Spomienky na inak strávený čas so spolužiakmi a kamarátmi, zážitky, ktoré by sme doma asi nezažili. No povedzte, kde u nás by sa vám podarilo odfotiť sa s Kaiom z Lega?
Prvou zastávkou tohtoročnej jesennej exkurzie bolo Luxembursko, presnejšie hlavné mesto Luxemburg. Je to neuveriteľne tiché mesto, kde akoby zastal čas. Mesto, postavené na skalných útesoch, bolo akoby ukryté v náručí zalesnených údolí. Tu sme si mohli vychutnať najmä krásne výhľady.
Odtiaľ sme sa presunuli do Belgicka – krajiny čokolády. V hlavnom meste sme navštívili Európsky parlament, Atomium a pomerne rušné hlavné námestie.
Na mňa najviac zapôsobilo mesto Bruggy. Tu na vás priam dýcha stredoveká atmosféra, kde sa krása spája s tajomnom. Úzke dláždené uličky, vysoké kostolné veže, kamenné mosty pretínajúce vodné kanály, nad ktorými sa vznášala hmla. Počas prechádzok mestom som mal neustály pocit, že odkiaľsi spoza stredovekých domov vykročí rytier v zbroji.
Nemenej krásny bol aj Gent či Antverpy so svojou stredovekou mestskou bránou.
Úplným opakom bolo Holandsko – krajina tulipánov, bicyklov a veterných mlynov. Amsterdam nás privítal ruchom, neustálym pohybom ľudí a tisíckami zvoniacich bicyklov. Tu sme rýchlo pochopili, že bicykel je akoby člen rodiny, alebo kto nemá bicykel, akoby ani nebol. Ikonické kanály, úzke historické domy a milí ľudia pridávajú tomuto mestu jeho osobité čaro.
Odtiaľ sme sa vlakom presunuli do skanzenu Zaanse Schans, kde nás privítala nádherná scenéria s typickými veternými mlynmi, domčekmi, v ktorých ste našli obchodíky so suvenírmi – s typickými syrmi či drevákmi. Najmä tým drevákom som nedokázal odolať a kúpil som si jeden pár na pamiatku. Nie je to síce najpraktickejšia obuv na školské chodby, ale ako spomienka na výlet rozhodne stoja za to!
Naša cesta po Beneluxe nám priniesla z každého trochu – čarovné historické uličky, nádherné mestá, vôňu čokolády, ikonické veterné mlyny, a samozrejme, množstvo spomienok. Nohy nás síce boleli, cesta autobusom tiež nebola práve najpohodlnejšia, presuny metrom či vlakom náročné, ale napriek tomu to bol nezabudnuteľný zážitok.
Žiadne komentáre