Maturitný ročník sa nezadržateľne priblížil a ja z každej strany počúvam o tom, prečo má práve naša škola nastavený systém takto či onako. Mnohým mojim rovestníkom príde nespravodlivé, že v ročníku, kedy sa máme zameriavať na blížiacu sa maturitu, sedíme množstvo hodín týždenne zavretí v triede a sme nútení robiť niečo, o čom už vieme, že to pri práci s deťmi, psychológii či práve naozaj nevyužijeme.
Nebolo by pre nás, ako žiakov ale aj pre profesorov jednoduchšie, zamerať sa na niečo, čo nám už o pár mesiacov môže pri maturite či prijímačkách chýbať? Nevidíme to len my, spoza žiackych lavíc, ale našu rezignáciu a neochotu pri pre nás zbytočných predmetoch vidia aj naši profesori. Nie je to o tom, že sme lajdáci, ide o to, že pri množstve predmetov, na ktoré musíme byť denne pripravení, kapacita nás samých nás núti rezignovať. Áno, nastúpili sme na všeobecno-vzdelávaciu školu, ale učiť sa v treťom ročníku počítať šošovky na fyzike mnohým príde ako strata času. Síce táto zmena nezasiahne nás samých, ale nedá sa s tým niečo robiť aspoň pre žiakov, ktorí nastúpia po nás?
Naša redakcia si vypočula názory žiakov, ale poďme si vypočuť aj druhú stranu. Nabrala som odvahu a zaklopala na tie tajomné sklenené dvere. A ako to dopadlo? Je to len chyba systému, alebo sa s tým naozaj nedá nič robiť? Na tieto otázky mne ako aj vám zodpovedal riaditeľ nášho gymnázia, Peter Toman.
Prečo je rozvrh v predmaturitných ročníkoch taký nabitý, keď by sa študenti mali pripravovať najmä na maturitu a prijímacie pohovory?
Pre školy je záväzný tzv. štátny vzdelávací program a rámcový učebný plán pre jednotlivé typy škôl a študijné odbory. Každá škola má možnosť vytvoriť si vlastný tzv. školský vzdelávací program, ktorý však musí byť v súlade s tým štátnym. To znamená, že škola má istú mieru „slobody“, ale môže sa hýbať len v istých mantineloch, ktoré môžu častokrát pôsobiť naozaj obmedzujúco. Napríklad musíme dodržať minimálny predpísaný počet hodín v jednotlivých ročníkoch a predmetoch. V našej škole si uvedomujeme, že najmä vo vyšších ročníkoch je študent už zorientovaný a vyprofilovaný a chcel by sa prirodzene zamerať už len na tie predmety, ktoré bude potrebovať v budúcom štúdiu na vysokej škole. A v rámci našich možností a obmedzení sa snažíme takto nastaviť aj učebný plán. Bohužiaľ, každý študent musí, práve z dôvodu spomenutých obmedzení, absolvovať aj predmety, ktoré pre neho nie sú práve tie dôležité a podstatné. Ďalej do procesu vstupujú personálne a organizačné obmedzenia, ktoré musíme tiež zohľadniť, aby sme dokázali zabezpečiť vyučovací proces. Navyše sme typ všeobecno-vzdelávacej školy, ktorej cieľom je kvalitne pripraviť každého študenta na štúdium na akejkoľvek vysokej škole a preto absolútna individualizácia štúdia ani nie je reálne možná.
Zvažuje škola zmeny v systéme výučby pre novšie ročníky, ktoré by viac reflektovali individuálne potreby a smerovanie študentov?
Áno, neustále sa snažíme hľadať také možnosti a formy rozvrhu, pri ktorých budú mať naši študenti v čo najväčšej miere, najmä vo vyšších ročníkoch, možnosť individualizovať si skladbu predmetov tak, aby to vyhovovalo ich potrebám a požiadavkám.
Vnímate aj Vy u profesorov a študentov frustráciu alebo úbytok motivácie pri výučbe predmetov, ktoré študenti nepovažujú za prínosné?
V prvom rade musím povedať, že nič z toho, čo sa človek naučí, nepovažujem za zbytočné. Podstatné je, ako je človek nastavený a či sa chce vzdelávať a túži vedieť viac. Potom sa ľahšie absolvujú aj predmety, ktoré možno nie sú absolútnou prioritou pre študenta. Takže, v tomto prípade vnímam frustráciu skôr ako otázku vnútornej motivácie a osobného nastavenia.
Má škola spätnú väzbu od študentov o tom, ktoré predmety alebo spôsoby výučby im najviac pomáhajú pri príprave na maturitu?
V našej škole je pre nás, učiteľov, žiak vždy na prvom mieste. Zaujímajú nás preto, samozrejme, názory, potreby a pocity našich študentov. Zároveň však, pri všetkej úcte a rešpekte k študentom musím povedať, že učiteľ je ten kompetentný človek s dlhoročnými a dostatočnými skúsenosťami na to, aby vedel posúdiť efektivitu foriem a spôsobov vzdelávacieho procesu na svojich vyučovacích hodinách a zvoliť naozaj tie najlepšie spôsoby výučby s cieľom kvalitnej a zodpovednej prípravy svojich žiakov na maturitu a následné štúdium na vysokej škole. Zároveň však pre mňa, ako riaditeľa školy, je spätná väzba od študentov veľmi dôležitá a to aj z dôvodu nastavovania jednotlivých čiastkových úloh a celého výchovno-vzdelávacieho procesu.
Aké konkrétne kroky môže škola podniknúť (a či vôbec), aby sa zvýšila efektivita výučby a znížila zbytočná záťaž pre študentov?
Neustále sa snažíme robiť kroky smerom k zlepšovaniu a napredovaniu školy a vás, našich žiakov. Verím, že sa nám to aj darí, veď svedčia o tom aj naše výsledky, či už v úspešnosti na maturitných skúškach a prijímaní našich žiakov na vysoké školy, alebo aj výsledky v predmetových a športových súťažiach a olympiádach. K úspechu však nevedie skratka, za úspechom sa vždy skrýva tvrdá, poctivá a trpezlivá práca. Platí to nielen pre výsledky školy ako celku, ale aj pre výsledky každého žiaka individuálne. To, čo jeden žiak považuje za zbytočnú záťaž, iný môže považovať za potrebné pre svoju budúcnosť a úspech. Ale zároveň chcem povedať, že o mnohých otázkach, ktoré považujeme za dôležité (aj na základe spätnej väzby od študentov), diskutujeme s ministerstvom školstva a neustále vyvíjame snahu a aktivitu, aby sme systémovo zlepšovali podmienky v školách a v rámci vyučovacieho procesu.
Má škola možnosť ovplyvniť štátny vzdelávací program, alebo ste viazaní len tým, čo určuje ministerstvo školstva?
Naša škola aktívne vstupuje do rokovacieho procesu a využíva každú možnosť pripomienkovania pri tvorbe zákonov a iných právnych predpisov. Sme členom asociácie štátnych gymnázií, aj stredných športových škôl, ktoré sú priamymi partnermi ministerstva pri rokovaniach. Napriek tomu, nie všetko sa podarí a nie všetko ide tak rýchlo, ako by sme chceli. Takže, áno, škola má možnosť ovplyvňovať veci, no zároveň sme viazaní platnými legislatívnymi predpismi a rámcami, a to aj v prípade, že s niektorými sa nie úplne vieme stotožniť. Máme však stále dostatok chuti, energie, motivácie a trpezlivosti „bojovať“ ďalej a presadzovať aj naše predstavy do systémových zmien.
Čo by ste Vy ako riaditeľ odkázali študentom, ktorí cítia hnev a rezignáciu pri aktuálnom systéme výučby?
Frustrácia a rezignácia určite nie je na mieste. Špeciálne u mladých ľudí nie. Pochopím, ak je mladý človek zdravo nahnevaný, keď „systém“ nefunguje tak, ako by mal, alebo ako si človek predstavuje. A v takomto prípade je skôr potrebné, aby sa hnev, či sklamanie pretavili do akcie a činnosti, motivácie veci zmeniť, ale určite nemôže byť dôsledkom frustrácia a rezignácia. Ani učitelia, ktorí pracujú v školstve niekoľko desiatok rokov a verte mi, vedia oveľa lepšie ako vy, milí študenti, kde sú nedostatky súčasného školského systému a majú aj návrhy ako ich odstrániť a školstvo zlepšiť, nemôžu rezignovať a ostať frustrovaní. Systémové zmeny sa však nerodia ani ľahko ani rýchlo. Napriek tomu sa nevzdávame, aktívne pracujeme a snažíme sa presadzovať naše návrhy. A v tomto nám veľmi pomáha spätná väzba od vás, od študentov, vaše myšlienky. Preto vás aj takto chcem motivovať a vyzvať, aby ste aj vy boli hybnou silou, ktorá dokáže zlepšiť slovenské školstvo. Takže, žiadna frustrácia a rezignácia, ale akcia!
Žiadne komentáre