Povráva sa, že po našej škole blúdia umelci…

Pred pár dňami sa v našej škole odohralo čosi, čo rozhodne stojí za zmienku. Možno ste už niekedy boli v spoločenskej miestnosti plnej vyrezávaných drevených stoličiek a pospájaných stolov. Teraz  však bola úroveň tohto strohého  priestoru povýšená  na úplne nový level. Kresby, maľby a dokonca aj sochy zaplnili stoly, ktoré vo všedné dni zívajú prázdnotou. Pani profesorka Rybová spolu s Lukášom Brezovským, žiakom sexty a Jakubom Kronomem, tohtoročným maturantom, zorganizovali prvú vernisáž na našej škole. Prispieť svojimi dielami mohol ktokoľvek, kto chcel svetu (alebo zatiaľ aspoň študentom a učiteľom nášho gympla, ale niekde začať treba) ukázať, čo sa v ňom skrýva.

Plastiky a grafiky Lukáša Brezovského, ktoré sú čiastočne inšpirované jeho ukončenou kariérou plavca.

Jakub Kronome sa rozhodol vystaviť obrazy, ktoré spájajú umenie kresby a slova.

Natália Fáberová sa nevenuje umeniu pravidelne, no keď už, tak si kreatívne strávený čas užíva naplno.

Nikol Macho sa venuje najmä kresbe tušom. Priznala, že tvoriť tento typ obrazov vôbec netrvá krátko.

Hríbikové šperky tvorené z FIMO hmoty priniesla ukázať Anna Pribulová, pridala aj maľbu prírody.

Karol Babčan sa venuje vytváraniu modelov tankov a začiatok pandemickej situácie ho priviedol aj ku kresleniu mangy.

 

Pri mange ešte chvíľu zostaneme. Svoje kresby priniesla aj Katka Haršányová, ktorá je zároveň aj ilustrátorkou pre Nový Blesk.

Ďalšie umelecké remeslo sa rozhodla predstaviť Paula Kollarovičová.

Plavkyňa a zároveň najmladšia účastníčka vernisáže, Tereza Ožvaldová, predstavila kresby inšpirované jej životom.

Akrylom maľované diela predviedla Petra Balážová.

Do školskej galérie prispel aj pán profesor Pecár, ale vraj to stálo veľa prehovárania…

Musím uznať, že niektoré diela boli, teda ešte stále sú, naozaj skvelé. Ukazujú, ako rôznorodé umenie môže byť, ale napriek tomu sa dokáže stretnúť na jednom mieste a odovzdať radosť. Atmosféru pri otváraní dotvoril príhovor pani profesorky a, samozrejme, netreba zabudnúť na tvorcov. Tí svoje umelecké počiny predstavili zopár slovami. Človek na chvíľu zabudol, že sa vôbec nachádza v škole. Štyridsaťpäť minút ubehlo ako voda, ale galérii našťastie ešte koniec nie je. Môžete si ju prísť pozrieť kedykoľvek počas veľkej prestávky, žiaľ, už bez komentára autorov. Ale aj tak to rozhodne stojí za to.

Pevne verím, že toto nie je posledná študentská výstava na našej škole a mohlo by sa to stať tradíciou. Čo vy na to?

Loading...
Niečo sa pokazilo Načítať

Žiadne komentáre

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.