Existuje ešte druhé pohlavie?

Druhé pohlavie. Dielo francúzskej spisovateľky a filozofky Simone de Beauvoir ukazujúce  postavenie ženy v spoločnosti. Aj keď sa môže zdať, že rodová rovnosť je už v súčasnosti vyriešeným problémom, nie je to také jednoduché. Diskriminácia žien je hlboko zakorenená v našej histórii a myslení. Simone de Beauvoir vo svojom Druhom pohlaví podrobne dokazuje prečo.

Základom tohto diela je teória druhého: „Druhosť je základnou kategóriou ľudského myslenia. Žiadny kolektív sa nikdy neurčuje ako Jeden bez toho, aby sa proti Jednému okamžite nestaval Druhý.” Medzi týmito kolektívmi však nastáva reciprocita. Tak ako antisemiti považujú za Druhých Židov, tak Židia spoločne vnímajú ako Druhých antisemitov. Každá skupina sa považuje za určitý subjekt, oproti ktorému stoja tí ostatní, hodnotovo či iným spôsobom odlišní. Jedinou skupinou, ktorá sama seba identifikovala ako tú Druhú, sú ženy. Naprieč dejinami žili roztrúsené v jednotlivých spoločenských vrstvách. Utláčané mužmi – väčšinou bez majetku, vzdelania či práv. Od 19. storočia sa síce začali aktívne formovať rôzne feministické odboje, no dovtedy ženy pomerne poslušne akceptovali svoju podriadenosť. „My” nebolo zámeno, ktorým by sa ženy spoločne označovali. Pred pohlavím uprednostnili vždy vrstvu či kastu, ku ktorej patrili. To viedlo k zvrchovanosti mužov naprieč celou spoločnosťou. Vo francúzštine používame slovo homme, ktoré v preklade znamená človek aj muž. Ženu však označujeme samostatným slovom femme. Podobný prípad nájdeme aj v angličtine. Muži a ženy sú od seba bezpodmienečne závislí. Čo však v tomto vzťahu postavilo ženy do pozície tej Druhej? 

Simone de Beauvoir vo svojom diele skúma ženu z hľadiska biológie, psychoanalýzy aj historického materializmu. V dvoch zväzkoch sa snaží definovať a vysvetliť, kto vlastne ženy sú a prečo ich emancipácia nebola nikdy jednoduchou. Prechádza od primitívnych foriem ľudskej spoločnosti, cez vznik prvých civilizácií, obdobia vlád veľkých panovníčok a postupne cez zámorské objavy až po 20. storočie. Detailne popisuje ženu z fyziologického hľadiska a rozoberá teórie najväčších filozofov. De Beauvoir matriarchát popiera a tvrdí, že cez ženské božstvá sa prejavovala iba myšlienka plodnosti: „Tento svet vždy patril mužom.”

Druhé pohlavie bolo publikované v roku 1949. Iba štyri roky po tom, ako bolo ženám vo Francúzsku priznané volebné právo. Slobodné myšlienky autorky neostali dlho bez negatívnych reakcií a Druhé pohlavie bolo následne v roku 1956 katolíckou cirkvou pridané na Index zakázaných kníh. 

Spôsob života Simone de Beauvoir spôsobil rovnako veľký rozruch ako jej diela. Pomerne jasne sa snažila demonštrovať svoje názory a nesúhlas s tým, ako náboženská morálka definuje rolu ženy. Známym a doteraz rozoberaným je jej kontroverzný vzťah s francúzskym filozofom Jeanom-Paulom Sartrom. Spoločne zdieľali niektoré myšlienky existencionalizmu a svojím nekonvenčným vzťahom si vyslúžili ostrú kritiku zo strany spoločnosti. Slobodný životný štýl sa síce intenzívne odrzkadľuje v myslení tejto feministickej autorky, no paradoxom je, že jej milostný život sa stal rozoberanejším ako jej samotná tvorba. Aj napriek tomu sa Druhé pohlavie stalo jedným z kľúčových diel žien na ceste k rovnocennosti.

Článok bol pôvodne publikovaný v Slobodnom čísle. Spätne mi nedá dodať k tomu ešte jednu vec. Aj napriek tomu, že sa bavíme o dvoch pohlaviach, diskusia o rodovej rovnosti už dávno nie je binárnou. Zatiaľ čo ženy sa po malých krokoch blížia ku koncu tejto cesty, niektorí stoja iba na jej začiatku.

(Navštívené 66-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.