Austrália je v plameňoch, požiare naďalej pokračujú už niekoľko mesiacov

Zdroj: Wolter Peeters/The Sydney Morning Herald cez Getty Images

Oheň už stihol zničiť približne 50 000 km². To znamená, že veľkosť postihnutého územia je takmer totožná s rozmermi Slovenska . Na následky katastrofy zomrelo od septembra 24 ľudí a po ďalších 17 osobách sa stále pátra. O život prišli stovky zvierat. Klimatické zmeny v Austrálii sa zhoršujú každým dňom, preto v mnohých častiach krajiny vyhlásili mimoriadny stav núdze.

Požiarna služba štátu Nový Južný Wales varovala občanov, že kvôli plameňom na pobreží vzniká, približne 287 kilometrov južne od mesta Sydney,  vlastný meteorologický systém počasia a to búrka spôsobená ohňom. Burky pomáhajú šíreniu ohňa a na juhovýchodnom výbežku krajiny sa vytvárajú oblaky typu pyrocumulonimbus, ktoré sa formujú nad požiarmi. 

Ako funguje pyrocumulonimbus?

„Intenzívne teplo z ohňa zapríčiňuje, že vzduch prudko stúpa nahor a nasáva ten chladnejší. Keď oblak stúpa a pri nízkych teplotách hornej časti atmosféry sa postupne ochladzuje, začínajú sa tvoriť zrážky ľadových častíc. Tie vytvárajú elektrický náboj, ktorý sa môže uvoľniť ako blesk. Stúpajúci horúci vzduch tiež nasáva veľké množstvo vzduchu, čím sa vyvíja silný vietor, čo spôsobuje komplikácie pri hasení,“ informuje denník SME.

Firenato je ďalším veľkým problémom. Silný atmosferický vír väčšinou vzniká pri stúpaní tepla z požiaru, ktoré v kombinácii s intenzívnym vetrom vytvára vertikálny vír plný popola a dymu. Vír dokáže po nadobudnutí dostatočnej sily vťahovať do svojho jadra aj horiace trosky navôkol a rýchlo sa šíriť. Firenato, inak nazývané ohnivé tornádo, 30.12. zasiahlo jedného hasiča. Prevrátilo hasičský voz, v ktorom sa muž nachádzal. Zraneniam podľahol. 

Masová evakuácia občanov prebieha v niekoľkých štátoch, pretože ľudia prichádzajú nielen o svoje domovy, ale aj životy. Otec a syn zomreli, keď sa snažili brániť ich  dom v dedine Cobargo, 380 kilometrov južne od Sydney.

Požiare nie sú v Austrálii žiadnou novinkou. Avšak, tie dnešné sa rozšírili do extrémnych veľkostí. Údajne im mal napomôcť 19- ročný mladík, ktorý založil 7 z nich. Informovala o tom agentúra AFP (Agence France-Presse) s odvolaním sa na vyhlásenie austrálskej polície. Austrálska polícia v súvislosti s obvineným dobrovoľným hasičom uviedla, že chlapec konal tak, že najprv: „zapálil oheň a následne oblasť opustil, aby sa tam aj so svojimi kolegami vrátil a pomáhal pri hasení vzniknutého požiaru.“ 

V Novom Južnom Walese sa poškodilo 1365 domov. Ďalších približne 450 domov bolo zničených na južnom pobreží tento týždeň. Nedávne smrteľné prípady hlásili z Kengurieho ostrova pri južnom pobreží krajiny, kde sa oheň šíri od 20. decembra. V piatok popoludní premiér Južnej Austrálie Steven Marshall hovoril o „veľmi vážnom vystupňovaní nebezpečenstva.“ 

Austrálsky premiér a jeho pobyt na Havaji

V časoch národnej krízy austrálsky premiér Scott Morrison odcestoval s rodinou na dovolenku na Havaj. Jeho rekreácia vyvolala verejné pobúrenie, preto sa predčasne vrátil a nasledujúci deň odpovedal na otázky novinárov. 

„Keby ste mali možnosť vrátiť čas a vedeli by ste, čo vás čaká, rozhodli by sme sa inak. Nepochybujem, že Austrálčania sú féroví a rozumejú tomu, že keď dáte deťom sľub, snažíte sa ho dodržať. Ale ako predseda vlády máte iné zodpovednosti a ja akceptujem kritiku,“ skonštatoval Morrison.

Premiér vyhlásil, že povoláva približne 3000 záložníkov z austrálskej armády. Agentúra AFP hovorí o najväčšej mobilizácii v histórii Austrálie. Zároveň oznámil, že vláda vyčlení ďalších 20 miliónov austrálskych dolárov (približne 12,5 milióna eur) na prenájom dodatočných štyroch požiarnych lietadiel. Navzdory všetkému stále popiera, že oheň súvisí s klimatickou krízou a odmieta platiť dobrovoľníkom. „Na prírodné katastrofy sme takto reagovali vždy, je to súčasťou našej tradície,“ vysvetľuje  Scott Morrison.

 Vyjadrenia ministerky obrany  a premiéra

Austrálska ministerka obrany Linda Reynoldsová hovorí, že ide o prvú povinnú mobilizáciu vojenských záloh v dejinách krajiny. Záložníci by mali podľa nej poskytovať nepretržitú podporu v zdravotníckej sfére, ako aj pri civilnej obrane a boji s následkami prírodnej katastrofy.

Premiér podotkol: „Požiare stále horia. A budú horieť aj v nasledujúcich mesiacoch, a preto som dnes nariadil investovanie ďalších dvoch miliárd. Ak bude treba viac peňazí a ak budú ďalšie náklady, tak ich poskytnem.“ 

Dopady na prírodu

Ako informuje web LadBible, ekológovia z University of Sydney vyhlásili, že počet uhynutých zvierat požiarom vzrástol až na 480 miliónov cicavcov, vtákov a plazov. Plocha zhoreného územia meria približne 5 miliónov hektárov, a k tomu sa stále rozpína. Pobrežie Nového Južného Walesu bolo domovom 28-tisíc koál. Ich populácia tieto mesiace výrazne klesla. 

„Zničených je možno až 30 percent ich prirodzených miest výskytu, budeme vedieť viac, keď požiare uhasíme a my budeme môcť situáciu adekvátne vyhodnotiť.“ Uviedla austrálska ministerka životného prostredia Sussan Leyová pre vysielaciu stanicu ABC. Okrem ničivého požiaru, koaly ohrozuje aj bakteriálna infekcia, ktorá spôsobuje druhovú slepotu, neplodnosť a smrť . Je rozšírená vo východných štátoch Queenslandu a Nového Južného Walesu. Vyskytuje sa aj v štáte Victoria.

„Je to jedna z najväčších tragédií pre obyvateľstvo od konca 18. storočia, keď ich lovili na kožušinu,“ uviedla  Adelaide Jessica Fabijan. Strata biotopu, útoky psov a zmena podnebia už viedli k prudkému poklesu populácie chlpatého vačnatca, o ktorom sa predpokladá, že pred európskym osídlením kontinentu v roku 1788 ich bolo viac ako 10 miliónov.

Klimatická kríza zabíja i Amazonský prales

V auguste svetom preletela správa o horení Amazonského pralesa, známeho aj ako pľúca Zeme. Táto zelená oblasť produkuje približne 20 % kyslíka, nachádzajúceho sa v Zemskej atmosfére. Čiže jej redukcia predstavuje pre planétu katastrofálne následky. Podľa INPE (National Institute for Space Research)  sa každou minútou zničilo viac ako 1½ futbalového ihriska v amazonskom dažďovom praleseV nebezpečenstve sú stále tisíce zvierat, domorodé kmene prišli o domov a štrajkujú. 

Brazílsky prezident v televíznom vysielaní vyhlásil, že povolil ozbrojeným silám bojovať proti požiarom. „Naučil som sa milovať amazonský les a chcem mu pomôcť chrániť ho,“ povedal Jair Bolsonaro. Svojou odpoveďou prekvapil nie jedného človeka. Politik je známy tým, že od nástupu do funkcie slovne podporoval vypaľovanie pralesa pre jeho premenu na poľnohospodárske oblasti, chov dobytka aj ťažbu nerastných surovín na tomto území.  Taktiež odmietol pomoc od G7(medzinárodný klub spojujúci Veľkú Britániu, Nemecko, Taliansko, Kanadu, USA, Francúzsko a Japonsko), ktorá kvôli požiarom usporiadala mimoriadny summit vo Francúzsku. Krajiny boli ochotné spolu prispieť až 22 miliónov, avšak Bolsonaro peniaze neprijal a odkázal Emmanuelovi Macronovi, francúzskemu prezidentovi, aby sa prestal k Brazílii správať ako ku kolónii.

Oheň verzus Sibír

Ani ruská Sibír neušla plameňom. Horelo viac ako 13,4 miliónov hektárov na území Krasnojarského kraja, v Irkutskej oblasti, v Buriatskej republike, v Zabajkalskom kraji a v Jakutsku. Podľa predbežných údajov ruskej správy lesov požiare spôsobili škody za sedem miliárd rubľov, čo je 99 miliónov eur. Požiare na Sibíri sú tiež dôsledkom klimatickej krízy, spôsobenej činnosťou človeka.  Avšak agentúra AFP napísala, že Vladimír Putin tvrdí niečo iné. Ruský prezident spochybnil skutočnosť, že globálne otepľovanie zapríčinilo ľudstvo. Naznačil, že môže byť spôsobené kozmologickými procesmi. Politik taktiež reaguje na vystupovanie Gréty Thunbergovej, mladej švédskej aktivistky, v boji proti klimatickej kríze. 

Viete, to, že mladí ľudia, tínedžeri, sa zaujímajú o pálčivé problémy dnešného sveta, vrátane ekológie, to je správne, to je veľmi dobré. Musíme ich podporiť. Ale keď niekto využíva deti a tínedžerov na svoje vlastné ciele, to si zasluhuje odsúdenie,“ vyhlásil ruský prezident, „nikto Grete nevysvetlil, že moderný svet je komplikovaný a komplexný, a že sa rýchlo mení. Aj ľudia v Afrike a v mnohých ázijských krajinách chcú žiť v takom blahobyte ako Švédi,“ dodal Putin.

Všetky požiare v krajinách majú mimoriadne nebezpečný dopad na chod celej planéty. Vedci tvrdia, že sa budú ďalej šíriť a vznikať, pokiaľ  sa ľudstvo nespamätá a nezačne hromadne riešiť problém klimatickej krízy. 

(Navštívené 454-krát, dnes 1-krát)

Autor

1 komentár

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.