Téma zdravého životného štýlu je veľmi dôležitá a v dnešnej dobe populárna. Určite vás neprekvapí, keď poviem, že spánok ovplyvňuje nielen naše psychické a fyzické zdravie, ale aj hranice našich schopností.
Stres, ktorý prežívame dennodenne, sa často hromadí a núti nás hospodáriť s časom. Bohužiaľ, to nie je vôbec jednoduché. Každý z nás aspoň raz obetoval noc sladkého spánku. Niektorí z nás si skrátia spánok učením, iní sa zúfalo snažia zrelaxovať a naplniť potrebnú hladinu endorfínov.
Keď spíme, mozog spracováva viac-menej náš celý deň. Triedi spomienky, ukladá informácie do dlhodobej pamäti, vo väčšej miere syntetizuje rôzne hormóny, ako napríklad najznámejší rastový. Márne sa budete snažiť dostať sa do formy, ak do svojho rozvrhu nezaradíte spánok. Spánok je základom pre správne fungovanie kognitívnych funkcií (vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie…) a pre ich prípadné zlepšovanie. Chcete taktiež znížiť riziko srdcového infarktu, mozgovej mŕtvice, cukrovky, úzkostí a depresií? Jednoducho ho musíte vyskúšať! Spánok potrebujeme – skracovaním spánku si skracujeme život a výrazne zhoršujeme jeho kvalitu.
Hovoriť si „dospím to neskôr“, „spať budem v starobe (alebo v škole)“, „vyspím sa cez víkend“ je nebezpečné. Samozrejme, jedna prebdená noc vás nezabije, ale nahradiť ju nemusí byť vôbec ľahké. Jeden by si bol povedal, že poobedná hodinka nahradí tú nočnú. Kiežby to bolo také jednoduché. Každý to má trochu inak, niekomu to bude stačiť, niekto bude potrebovať dvojnásobok. Jedným z dôvodov, prečo krátky poobedný spánok nie je vždy dostatočný, je dĺžka spánkového cyklu. Som si úplne istá, že ste počuli o štádiách spánku a hlavne fáze REM.
Počas noci sa strieda NREM spánok, ktorý sa rozdeľuje na ďalšie 4 štádiá, a REM spánok. Ich pomer sa v priebehu noci výrazne mení. Jeden celý cyklus trvá priemerne 90 minút. V prvých cykloch prevláda štádium NREM, no v neskorších prevláda práve REM, počas ktorého je náš mozog najaktívnejší, vtedy snívame, ale hlavne náš mozog pracuje na vyššie spomínaných úkonoch. Ideálne je zaistiť si aspoň jeden celý cyklus, v tom prípade je poobedný spánok prospešný a prináša mnoho výhod.
V tretiackych a štvrtáckych triedach nášho gymnázia sme urobili menší prieskum a zistili sme, že takýto spánok je celkom bežný. Až 40 zo 78 respondentov spáva pravidelne aj popoludní (28 študentov spáva jednu až dve hodiny, 12-ti respondenti spávajú dve až tri hodiny).
Problém so zaspávaním (má ho 19 zo 78 respondentov) nie je zďaleka taký rozšírený ako problém so vstávaním (ten má 60 zo 78 respondentov).
Keďže sme sa už presvedčili, že chceme spať, poďme sa pozrieť ako na to.
Verím, že sme už všetci počuli o modrom svetle a o jeho negatívnom pôsobení na kvalitu spánku a najmä na zaspávanie. Je dobré vyhýbať sa obrazovkám aspoň hodinu pred tým, ako sa rozhodneme vstúpiť do ríše snov. Najvhodnejšie je zaspávať v miestnosti, v ktorej nie je žiadna elektronika, ktorá je vyvetraná, a do ktorej preniká čo najmenej svetla.
Čo sa vstávania týka – najlepšie funguje osvedčená metóda – postaviť sa a otvoriť okno. Nadýchate sa tak čerstvého vzduchu a pokiaľ je leto, tak sa vystavíte aj slniečku. K tomu, aby ste sa postavili, vám môže dopomôcť metóda overená študentmi – nechajte si mobil/budík na mieste, kde naň nedočiahnete z postele. Existuje mnoho iných rád, zahŕňajúcich hudbu, pohyb, jedlo… Najdôležitejšie je nastaviť si rutinu, ktorá je efektívna a dostatočne jednoduchá na dodržiavanie.
O mnohých témach, ako napríklad o priebehu spánku, o rozdieloch jeho potreby pre rôzne vekové kategórie, o histórii s ním spojenej a podobne, sa môžete dočítať v úžasne spracovanej knihe „Prečo spíme?“ od autora Matthewa Walkera. Je vhodná naozaj pre každého – ak vás nezaujme natoľko, aby ste s ňou stratili noc, pomôže vám zaspať.
Žiadne komentáre