On, Debutant

Novela Debutant je súčasťou zbierky Mladý Dônč od Petra Pišťanka. Sleduje príbeh Ulmera, neokrôchaného odľuda plúžiaceho sa životom bez vyšších cieľov. Po úraze sa mu podarí uchytiť sa ako kulisár v divadle. Nájde si byt, je spokojný a na poriadku. Všetko by bolo dokonalé, keby mu spolužiačka na stretávke svojou zúfalou lepivosťou nepripomenula, že je stále vlastne panicom. 

Peter Pišťanek je známy najmä vďaka trilógií Rivers of Babylon, zrkadliacej pohnuté 90. roky a život takzvanej akčnej spodiny, snažiacej sa vydriapať na výslnie bohatstva a moci – častokrát úspešne. Rivers sú výborné, o tom niet pochýb, no ja mám najradšej práve stranami útleho, no obsahom mohutného, Debutanta. Obsahom skôr naznačeným, dotýkajúcim sa čitateľa, čo sa s ním vie až bolestne stotožniť. Nemyslite si, žiadne akčné deje sa tam neodohrávajú, avšak tí, čo sú tiež tak trochu debutanti, sa poľahky presunú zo stránok do svojej mysle a po pár hodinách sa zhrozia, že sú ale že úplne ako hlavná postava. Čo teda nie je pre osemnásťročnú dievčinu až také lákavé zistenie, hejže.  

Celé je to smiešne a briskné, vety udierajú do čela ako frčky. Mimo vtipnú ľahkosť a trefnú pointu sa však odohráva paralelná línia, priam až filozofická debata – byť ničím, ale sám za seba, alebo sa snažiť bez istoty uspokojivého výsledku? A čo je vlastne ten uspokojivý výsledok? Vysoký dôchodok, odrobené hodiny? Načo to vlastne všetko robiť? Ulmer je nepekný, netalentovaný a neinteligentný, no po preniknutí do tajomného sveta divadla, dá sa povedať, že dobrý pracovník. Nikdy nepôjde vyššie, ale netrápi ho to. Ak to niekomu prekáža, tak jedine jeho rodičom. Tí robili všetko tak, ako mali, no nepôsobia dáko potešene. Iní sa tiež snažili a nevyzerajú šťastnejšie či naplnenejšie. Život bez ambícií má svoje výhody. Nie je to pre každého, isteže. Väčšina potrebuje oporu v pravidlách, trampolínu v nastaveniach, ktorá ich vždy zachytí, ak budú skákať podľa návodu. Niektorým sa však nechce zaradiť sa, cítia, že stále vyčnievajú, že na to ani nemajú a celkovo, nezapadajú do žiadnej schémy, tak prečo by mali v tomto? Vidia, že postup závisí od iných ľudí, ktorí neustále vyjadrujú svoje názory. A čo je ten postup? Lepšie miesto, väčší plat, ale aj viac roboty, zodpovednosti, pocit, že keď som dokázal toto, mám na viac. Ale mám naozaj na viac? Pravdepodobne nie. Ulmer toto všetko obišiel a na školskej stretávke ohuroval svojou sviežosťou, inakosťou. Okruh bohatých a šikovných si ho, samozrejme, nevšímal. No tí, ku ktorým patril, ušmudlaní upachtenci, ho privítali prinajmenšom prekvapene. Dúfali, že aspoň v jeho prítomnosti sa budú cítiť lepší a schopnejší, tak ako to bolo v škole, no dokonca i on ich predčil. Ale čím? Na to nevedeli dôjsť. V čom boli  od neho horší? Čo spôsobovalo tú priepasť? Myslím si, že to, ako sa nezmierili so svojimi možnosťami. Ulmer bol na vrchole preto, lebo tušil, že toto je jeho vrchol a lepšie to nebude, užíval si to. Oni však stále očakávali viac, do všetkého išli s tým, že majú na viac, že raz to príde, raz sa odhalí tá pravá podstata, a to bol ich najväčší omyl. Pravá podstata už nepríde, pretože pre nich už prišla, zaradili sa do svojho radu a toto je na jeho konci, toto je ich okienko, ich pás, ich opasok, ich pult, inak to už nebude. Mysleli si, že majú na viac, a to ich zomlelo. Ulmer vedel, že na viac nemal, ochránil sa, lenivosť mu bola bublinkovou fóliou. Áno, nechcel sa poraniť. Nesnažil sa. Z presvedčenia či z vedomosti pravdepodobného neúspechu? A nie je to jedno?

Vyhýbal sa aj vzťahom. No, vyhýbal. Bola to z núdze cnosť, takpovediac, no že by pri troche snahy nemal žiadnu šancu, sa tiež nedalo povedať. Stačilo mu porno, najskôr  v časopisoch, potom na nočných kanáloch a finálne vylepšenie boli kazety. Naozajstné ženy by nerobili to, čo chcel on. Mali by požiadavky. Musel by im uvariť kávu, ponúknuť keksy. Počúvať ich. Uspokojiť ich. Nepoškvrnené realitou boli jeho predstavy krásne a dostačujúce. Keby to skúsil, už by nikdy neboli také. Nahrávky by neboli také. Nič by už nebolo také. Lákala by ho pravosť, no pravosť by nebola taká dobrá. Ostal by nespokojný, zaseknutý v kruhu systémového života. Taktiež už bol pristarý na prvé pokusy, akoby vysvetlil svoju neokrôchanosť, to, že nič nevie, nič nepozná? Ešte by ho vysmiala. Možno ani ona nie je dáka skúsená, no od muža sa vyžaduje viac, asi. Lepšie nič neskúšať. 

Prelomí sa to po stretávke. My, čitatelia, nevieme, či on, Ulmer zaspal spokojnejší, než po iné noci. Vieme len to, že sa nakoniec rozhodol skúsiť to, niečo, pokúsil sa vykročiť deju tvárou v tvár, nehľadiac na minulosť. Aj to je možnosť. Vedomosť, že tam je, že tam stojí, ona ako symbol všetkého, čo malo byť, no nebolo a on ju môže mať, lebo je konečne lepší než ostatní, aspoň v jej očiach, bola prisilná na to, aby to nechal tak. Potom si to rozmyslel, no neskôr si to premyslel znovu a vykročil jej čelom. Bol spokojný tak, ako bol. No práve spokojnosť privádza jedinca k akcii, k zlepšeniu. Dokonca i na Ulmera to tak vplývalo. Mal niečo, ale mohol mať viac. Napriek svojskosti bol stále človekom. Čo ak je to lepšie, než to, čo má teraz? Čo sa stane, ak to predsa len skúsi? Ak by zlyhal, dokázal by si to zaonačiť vo svoj prospech, dal by dôvod svojmu minulému i budúcemu jednaniu. Ak by uspel, mal by sebavedomie do ďalších pokusov. Takto je na povrchu. Znie to jednoducho. Ono to aj jednoduché je, no zároveň je to strašne ťažké, narušiť svoje systémy, vykročiť zo svojho vákua. Lebo keď zlyhám, napriek zaonačeniu, viem, že všetky ďalšie kroky a ústupky sú len vylepšené zaonačenia, nie som pustovníkom z veľkosti svojho presvedčenia, ale preto, že so mnou nikto nechce byť. Už len preto to musel skúsiť. Mal možnosť dokázať, že to, čo bolo predtým, bola jeho čistá vôľa a to, čo bude potom, je len pokračovanie tej vôle, či už v systéme alebo mimo neho. Len tak mohol ďalej jestvovať po tom, čo oňho prejavila záujem spolužiačka. Nikto nechce byť zbabelcom. Niektoré veci sa obhajujú ľahšie než iné. 

Peter Pišťanek bol jedným z najtalentovanejších slovenských spisovateľov. Mal výnimočný štýl, bol pravdivý, tvrdý, no i láskavý svojím vlastným spôsobom. V knižnom rozbore Petra Darovca, On Pišťanek, sa dáva veľa priestoru tým ráznejším, vyhranenejším dielam, ako je samotný Mladý Dônč či Rivers. Darovec polemizuje, či Pišťanek plne „nevyždímal“  svoje spôsoby a či jeho tvorba nebola od začiatku časovo i tematicky obmedzená. Debutant (a aj Muzika) potvrdzujú, že nie. Sú napísané jemnejšie, no podľa mňa aj najlepšie. Môžeme len hádať, či ho ku koncu priviedlo silené zoslabnutie spôsobov a tém, ktoré vyústilo v knihe Rukojemník, o ktorej Darovec  poznamenal: Slabý, ale ľudsky krásny. Ľudsky krásny, ale slabý. 

Už ďalší taký text ako Debutant nebude. Sme však vďační a radi, že si ho môžeme prečítať. Že niekto ako Pišťanek jestvoval a mal ochotu to svoje to s nami zdieľať. Prebýva medzi nami takto. Aj to je možnosť. 

(Navštívené 407-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.