Poznáte naše veľkonočné zvyky?

Zase je tu obdobie boľavých zadkov, desiatok mokrých tričiek, nohavíc a  množstvo premoknutých ponožiek. Samozrejme, nesmiem zabudnúť  na otrasné smradľavé voňavky. Všetky „milujeme“ , keď ich vytiahne tvoj ujo, dedko, tato či brat ako čerešničku na torte.

Striasa ma pri predstave, čo ma v pondelok čaká. Ráno o siedmej mi už na dvere klopú chlapci. Chcú iba jedno. Brutálne ma vyšibať a utopiť vo vedrách studenej vody. A nakoniec im ešte aj zaplatím a dám čokoládové vajíčka, po ktorých  mimochodom túžim už dobré štyri dni. Mama mi však vždy buchne po prstoch s každoročne opakujúcou sa vetou: „To je pre šibačov!“

Od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok ľudia na Slovensku oslavujú Veľkú noc. Tak ako každá krajina máme aj my vlastné tradície a zvyklosti. Niektoré sú naozaj zvláštne, a to najmä pre cudzincov. V takom Rakúsku alebo v Anglicku by ste márne hľadali korbáče či chlapcov s vedrami, fľašami vody a taškami plnými dobrôt. Tam sa tradične každý rok v dome alebo po záhrade schovajú kraslice a deti ich majú za úlohu nájsť. V Rakúsku dokonca zajačik „Osterhase“ nosí deťom darčeky.

Veľkonočné sviatky sú úzko späté s náboženstvom. Toto obdobie je najdôležitejším z liturgického roka, pretože kresťania uctievajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Svätý/Pašiový týždeň

Svätý/Pašiový týždeň (termín „pašie“ označuje spievaný text evanjelia o Kristovom umučení) sa skladá z Kvetnej nedele, Modrého pondelka, Sivého utorka, Škaredej stredy, Zeleného štvrtka, Veľkého piatku, Bielej soboty, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst. Počas sviatkov sa ľudia odrieknu  najmä od mäsa, ale odvážni aj od mlieka, vajec a rýb.

Zelený štvrtok

V tento deň väčšina Slovákov obeduje špenát. Ľudia sa vždy delia na dve skupiny.  Tí, čo špenát milujú a tí, ktorí ho nenávidia. Naši predkovia jedli špenát, aby boli počas celého roka zdraví. Na Zelený štvrtok by sa ľudia nemali hádať a nikomu nesmiete nič požičiavať. Ak tradíciu dodržíte, tak budete mať plnú peňaženku a hádkam sa vyhnete aj počas celého roka. V tento deň poslednýkrát zaznejú kostolné zvony a bude na nich sadať prach až do Veľkej noci.

Veľký piatok

Je to deň Kristovho ukrižovania. Podľa ľudových zvykov sa muselo ráno skoro vstať a umyť sa rosou.  Domáce žienky pozametali dom pred východom slnka a smetie vyniesli na križovatku, aby v dome nemali blchy. Ani na Veľký piatok sa nemalo nič požičiavať, lebo podľa povier by bola požičaná vec zakliata. Ľudia sa kedysi chodievali umývať do potokov a to ich malo ochrániť od všetkých chorôb sveta. Taktiež sa nesmelo ryť ani kopať do zeme. Zem by tým bola namočená Kristovou krvou. Mladí junáci sa snažili zubami vyloviť zo dna potoku kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za seba a to im zaručilo zdravé zuby po celý rok.

Biela sobota

Celý deň sa upratovalo. Na pole sa kládli ohorené krížiky a popol z posvätného ohňa. Za domom sa kládli uhlíky, aby dom uchránili pred požiarom. Deti a ženy zdobili vajíčka a chlapci plietli korbáče. Všetci sa stretli na omši v neskorých večerných hodinách, aby oslavovali zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Veľkonočná nedeľa

Podstatou tohto dňa bolo poponáhľať sa  na rannú svätú omšu a dať posvätiť raňajky. Ich obsah vždy predstavovali tlačenka, varené vajíčka a vianočka. Pri raňajkách sa stretla celá rodina. Spolu hodovala tiež na obed.

Veľkonočný pondelok

Všetci vieme, čo sa v tento  osudný deň deje. Šibačka a oblievačka. Najobľúbenejšia časť sviatkov každej ženy či dievčaťa. Po vyšibaní a premoknutých veciach máme byť vraj zdravé a krásne po celý rok. Taktiež je to symbol prichádzajúcej jari.

Tento deň si určite užijú najmä chlapci, ale nezabudnite, baby, veď oni vám „chcú len dobre.“ Toľká ochota… Najlepšie je, keď vyberú z vrecka aj tú smradľavú voňavku, ktorej sa nezbavíte ani po piatich sprchách.

Ja veľkonočné sviatky nemám veľmi v láske. Ale aj napriek tomu sú súčasťou našej kultúry, a preto by sa tieto tradície  mali dodržiavať. Samozrejme, že sa málokto, alebo skôr nikto sa ráno neumýva rosou a neloví kamienky z potoka zubami, ale tie tradície, ktoré sa doposiaľ uchovali majú svoje čaro. Tak dúfam, že ste ten krvopotný Veľkonočný pondelok všetky zvládli a s úsmevom otvárali dvere všetkým šibačom.

(Navštívené 78-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.