Ešte pred pár rokmi platilo nepísané pravidlo: nosiť oblečenie z bazáru alebo second-handu bolo trápne. Dnes je situácia opačná. Vintage kúsky sa objavujú na Instagrame a TikToku influencerov, second-handy zažívajú boom a slovo “thrifting” sa stalo súčasťou bežnej slovnej zásoby mladých ľudí. Dáta to jasne potvrdzujú – poďme sa pozrieť, prečo sa z okrajového fenoménu stal masový trend.
Móda, ktorá ničí planétu
Textilný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov sveta. Podľa environmentálnej platformy Earth.Org sa odevná výroba podieľa približne na 10 % globálnych emisií skleníkových plynov – teda zhruba toľko, koľko vyprodukuje celá Európska únia. Štúdia spoločnosti Quantis z roku 2018 zistila, že najväčší podiel na znečistení má farbenie a úprava tkanín (36 %) a príprava priadze (28 %).Problém nekončí pri výrobe. Keď perieme syntetické oblečenie, uvoľňujú sa z neho mikroplasty – do oceánov sa ich podľa Earth.Org ročne dostane až 500-tisíc ton, čo zodpovedá približne 50 miliardám plastových fliaš. Väčšina vyhodeného oblečenia navyše skončí na skládke: v USA tvorí textilný odpad približne 85 % všetkého vyhodeného oblečenia a priemerný kus sa dnes nosí len 7 až 10-krát, než ho majiteľ vyhodí – o 35 % menej než pred 15 rokmi.
Second-hand ako masový trend, nie okrajová záležitosť
Práve tu prichádza na scénu second-hand a vintage móda. Podľa 14. výročnej Resale Report spoločnosti ThredUp (spracovanej analytickou firmou GlobalData) narástol globálny sekáčový trh v roku 2025 medziročne o 13 %, kým predaj nového oblečenia v tom istom období prakticky stagnoval. Trh tak dosiahol hodnotu približne 257 miliárd dolárov a predstavuje už asi 10 % celosvetových výdavkov na módu. Do roku 2030 sa má vyšplhať na 393 miliárd dolárov, čo je rastové tempo dvojnásobne rýchlejšie než má trh s novým oblečením.
Kto stojí za týmto rastom? Predovšetkým mladí ľudia. Podľa ThredUp majú generácia Z a mileniáli do roku 2030 spoločne stáť za viac než 70 % rastu celého trhu, pričom len samotná generácia Z má tvoriť 40 % prírastku. Zaujímavé je aj to, že návštevnosť kamenných second-handov medzi druhým štvrťrokom 2022 a koncom roka 2025 vzrástla o 25,6 %, zatiaľ čo tradičné obchody s oblečením v rovnakom období naopak zaznamenali pokles o 7,8 %.
Vintage ako štýl, nie núdza
Second-hand už dávno nie je len o šetrení peňazí, hoci aj to hrá rolu. Vintage kúsky – džínsy z 90. rokov, kožené bundy, retro tričká – majú niečo, čo masovo vyrábané oblečenie z reťazcov nemá: príbeh a originalitu. Nikto iný v triede nebude mať presne ten istý kúsok. Rast trhu naznačuje, že spoločenská stigma spojená s nosením “obnosených” vecí výrazne klesá – second-hand sa stáva bežnou, ba dokonca módnou voľbou.
Je to aj o peňaženke
Kvalitné oblečenie zo second-handu je často za zlomok pôvodnej ceny, čo ocenia najmä študenti. Namiesto jedného nového kúska si za rovnaké peniaze môžeš kúpiť aj tri-štyri vintage kúsky a experimentovať so štýlom bez toho, aby si sa musel/a obmedzovať.
Ako začať?
• Skús miestne second-handy – väčšinou majú pravidelné akcie a zľavy.
• Sleduj vintage predajcov na sociálnych sieťach – veľa z nich predáva priamo cez Instagram, Vinted alebo Depop.
• Buď trpezlivý/á – najlepšie kúsky sa nenájdu na prvý pokus, hľadanie je súčasťou zábavy.
• Nauč sa základnú starostlivosť o staršie tkaniny, aby ti kúsky vydržali čo najdlhšie.
Nie je to len trend
Second-hand móda spája to, čo by malo ísť ruka v ruke – štýl, individualitu aj zodpovednosť voči planéte. Dáta ukazujú, že nejde o krátkodobú módnu vlnu, ale o štrukturálnu zmenu v tom, ako mladá generácia nakupuje. Možno práve preto “vintage” prestáva byť label a stáva sa jednoducho súčasťou toho, ako dnešná generácia rozmýšľa o obliekaní.
Žiadne komentáre