Klamstvo sa stalo súčasťou nášho bežného života. Či už predstierame skutočnosť, dezinformujeme, manipulujeme s pravdou, alebo klasicky klameme. Klamať sa dá slovami i mlčaním. Lož môže mať rôzne podoby a dôvody.
Často meníme realitu a skutočnosť tak, aby nám daná situácia viac vyhovovala. Niekedy to robíme iba pre seba a svoju hrdosť, no niekedy tajíme skutočnosť, aby sme neublížili ľudom, na ktorých nám záleží. Nechceme zraniť ich city a sklamať ich, preto im niekedy klameme alebo zamlčíme časť, ktorá by im mohla ublížiť.
Ľudia často klamú sami seba. Ak nám niekto niečo vytkne, ale my si to nechceme pripustiť alebo priznať nahlas pred ostatnými. No taktiež to možno ani nevidíme. Ak nám niekto niečo podobné povie, tak to berieme ako urážku.
Niekedy je lepšie sa klamstvu vyhnúť a povedať pravdu, avšak niekedy je pravda príliš bolestivá, takže klamstvo postačí. No neklamú len dospelí, klamú aj mnohé deti. Schopnosť klamať sa rozvíja pravdepodobne súbežne s vlastnosťami ako je uvedomelé bytie, empatia, láska či humor. Už ako malé deti dokážeme rôznymi spôsobmi využiť situáciu vo svoj prospech. Klameme a zavádzame rodičov či kamarátov už v škôlke. Spočiatku sú to také malé klamstvá. Môžeme klamať o rôznych maličkostiach, ako je jedlo, hračky alebo niečo úplne iné. Z jedálenského stole zmizne kúsok koláča, spýtate sa dieťaťa: ,,Zjedol si ho?“ A ono vám ešte s pusou od čokolády povie, že nie. To sú klamstvá, ktoré sa vytvárajú už v detstve, sú malé a viac-menej neškodné. No nemôžeme to nechať tak.
V živote sa často pretvarujeme, nehovoríme všetko a vytvárame klamstvá, ktoré na seba časom nadväzujú. Vytvárame si dokonalú bublinu, v ktorej by sme chceli žiť. Pretvárame samých seba pred ľuďmi tak, aby sme v ich očiach boli dokonalí, no pre to, aby sme boli dokonalí sami pre seba, nič nerobíme. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či nám naozaj stojí za to, aby sme sa menili a klamali sami sebe pred ostatnými len preto, aby sme boli dokonalí pre nich a nie pre seba. Myslím si, že ak budeme sami so sebou stotožnení, budú nás tak vnímať aj ostatní. Nebudeme sa musieť pretvarovať za každú cenu.
No sú aj takí ľudia, ktorí majú nutkanie klamať natoľko veľké, že to nedokážu ovládať. Takýchto ľudí nazývame patologickí klamári. Patologické klamanie patrí k ochoreniam ako napr. narcizmus či bipolárna porucha. Patologickí klamári sa nám dokážu pozerať priamo do očí a ani jedno slovo, čo povedia, nebude pravda, no poznať to na nich nebude. Množstvo z nich klame natoľko, že sú presvedčení, že vravia pravdu.
Klamstvo zraňuje a znižuje dôveru, narúša vzťahy a vytvára ešte väčšie problémy. Snažme sa vravieť pravdu, aj keď je bolestivá.
Autor: Chiara Danielová
Žiadne komentáre