Minuloročná maturantka, ktorá sa dostala na univerzitu do Škótska – rozhovor

Soňa Konkoľová absolvovala  Obchodnú akadémiu v Pezinku, aktívne jazdievala drezúru a snívala o budúcnosti v nemeckej profesionálnej stajni. Pandémia však aj jej zamiešala kartami, a tak namiesto hnojenia a bojovania s neposlušnými remontami študuje na univerzite v Škótsku. Ako sa jej tam podarilo dostať? Ako sa líši štúdium na strednej a vysokej škole? Akí sú učitelia v zahraničí? Ako sa jej študuje v dobe covidu?

Si maturantka z minulého školského roku – zrušili ti maturity. Ako si to brala? Máš pocit, že zrušenie „skúšky dospelosti“ ti spôsobuje nejaký deficit? Brala si maturitu ako niečo dôležité alebo skôr ako formalitu? 

Začala by som asi tým, že nie, nechýba mi to ako skúška dospelosti. Myslím si, že je to naozaj len formalita. Nie je to take  podstatné, ako je to všade prezentované. Rada sa k celému konceptu vyjadrím.  Keď sa pozrieme na ústnu časť, tak  si myslím, že je to naozaj o otázke a záleží tam veľmi od učiteľky (ak nie si práve obľúbený žiak, tak to budeš mať naozaj ťažké). Už počas posledného ročníka bolo vidieť,  ako si nás učiteľky chceli len takpovediac podať, aby nám zrátali všetko na maturite. Nechcem sa tu veľmi negatívne vyjadrovať  na moje konkrétne učiteľky, ale asi všetci žiaci vedia, na čo narážam. Naozaj si myslím, že je to nefér. Preto si osobne myslím, že tie písomne testy sú aspoň z tohto hľadiska férovejšie (o ich zvolenom obsahu sa ale tiež dá diskutovať dlho – chytáky a podobne). Nezdá sa mi, že by sa na univerzite študovalo o niečo ľahšie po absolvovaní celej maturitnej skúšky tak, ako pôvodne mala byť. Absolvovala som ústne preskúšanie z angličtiny a predpokladám, že slovenčina by bola úplne rovnaká. Pochopiteľne, v mojom ďalšom štúdiu slovenčinu veľmi nevyžijem, čiže by mi to osobne k ničomu ďalej nepomohlo. Celá situácia ohľadom našich maturít bola úplne nejasná do posledného týždňa a celkom stresujúca, nebudem hovoriť, že nie. Veľa ľudí považuje maturitu za  dôležitú prípravu na vysokú školu.  Vysoká škola je však úplne o niečom inom a maturita by rozhodne nemala byť tou prípravou. Jediný deficit asi bude to, že veľa ľudí bude brať  našu maturitu tak nijako, že sme to dostali zadarmo a že to vlastne ani nemáme, čo sa dotkne najmä ľudí, čo nešli ďalej študovať.

Študuješ v zahraničí, konkrétne v Škótsku. Si absolventka Obchodnej akadémie v Pezinku, čo nie je zlá škola, ale nie je to ani typický odrazový mostík pre zahraničné štúdium. Ako sa ti podarilo dostať na univerzitu? Čo ťa k tomu motivovalo? 

Môžem sa sťažovať na Covid a situáciu okolo toho, ale úprimne,  bez celej tejto pandémie by som nad vysokou školou ani nerozmýšľala. Mala som veľké plány odísť do zahraničia, pracovať a cestovať. Nie som práve ten najpoctivejší študent, čo sa týka plánovania – že by som mala už dlhé mesiace naplánované, že pôjdem na výšku a ešte aj do zahraničia. Pravé opak. Celé sa to vyvinulo nejako  popritom, ako sa moje plány s cestovaním  kvôli covidu skomplikovali. Moje rozhodnutie ísť na vysokú školu vôbec neľutujem. Čo sa obchodnej akadémie týka, viem presne, čo myslíš. Väčšinou takto do zahraničia idú deti z gymnázií. Naša škola nám veľmi ani neukazovala a neponúkala možnosti íst ďalej do zahraničia. Všetko si treba popozerať sám a nájsť, kam sa dá ísť a aké sú podmienky. Nikoho  neobviňujem, rozhodnúť sa na akú  školu ďalej ísť je  už na konkrétnom žiakovi, len  mohli to aspoň trocha vysvetliť  a povedať, že hej aj taká možnosť tu je. Odporúčam si to fakt pozerať dosť dopredu. 

Naozaj som rada, že som chodila roky na jazykovú školu, kde som sa naučila výborne po anglicky a mala tak väčšiu šancu uspieť s prihláškou. Veľmi dôležitý je aj motivačný list. Známky nie sú úplne gro, ako si veľa ľudí môže myslieť. Buďme realisti – oni nemajú ani tušenia o nejakej Obchodnej v Pezinku,  o tom, ako je nastavené školstvo v každej odľahlej krajine, odkiaľ sa žiaci hlásia.  

 Mala si problém s „papierovačkami“,  alebo bol postup jednoduchý a jasný? 

Keď už som sa do toho pustila,  bolo celkom jasné, čo treba. Veľa bolo napísané aj konkrétne na stránkach univerzít. Treba všetko začať vybavovať skôr a ušetríte si tak kopec stresu, ktorý som mala, aby som stihla všetky deadlines. 

Ako sa ti študuje počas pandémie? Mala si nejaký čas „normálne“ štúdium,  alebo poznáš len realitu obrazoviek a hlasov v slúchadlách? 

Našťastie som mala možnosť mať zo začiatku aj prednášky osobne v škole. Boli už síce s covid obmedzeniami, ale boli. Bohužiaľ,   nemali sme kopec aktivít, ktoré by za normálneho stavu boli a mohli by sme sa aj ako spolužiaci lepšie spoznať. Online hodiny zvládam celkom dobre, vysoká je už predsa len hlavne o tom samoštúdiu. Veľká škoda je ale tých aktivít mimo učenia. Celkovo socializácia s ľuďmi je momentálne skoro žiadna, a tým , že som išla takto sama, nikoho som nepoznala, neboli ani možnosti niekoho spoznať. Najviac ma mrzí, že som v cudzej krajine a mesto je celkom prázdne a popozerať sa po okolí sa tu tiež veľmi nedá. Všetko sa akoby zastavilo.

Ako je situácia komunikovaná v UK? Je všetko jasné,  alebo vzniká informačný chaos? 

Úprimne poviem, že už nesledujem úplne všetky novinky, čo práve povedia. Už je to naozaj dlho a nedá sa počúvať len o tom istom stále dookola. Tým vôbec nechcem zľahčovať situáciu… Informácie a hlavne opatrenia sú podané a odkomunikované jasne a vieme,   na čom sme. 

Máš obavy z budúcnosti? Máš v aktuálnej situácii nejaké problémy? Poskytuje škola v tomto smere nejaké poradenstvo, pomoc? 

Školu musím vynachváliť. Snažia sa nám pomôcť,  ako sa dá. Aspoň teda ja to tak vnímam. Mám tu od začiatku pridelenú mentorku, s ktorou volám tak často, ako potrebujem, je tu pre mňa, aby mi pomohla so všetkým, čo sa týka školy a učenia, ale aj ostatné vybavovačky, ako posielať žiadosť o pobyt po brexite atď. Naša škola má aj zvlášť aplikáciu (mental wellbeing) a školské oddelenie, kde sa môžeš čokoľvek spýtať. Celkom mám obavy, čo príde a ako to vlastne ďalej bude. Chcela by som využiť všetko, čo univerzita ponúka, aby tie roky naozaj stáli za to. 

Je to všetko online a nemám tu rodičov či kamarátov a tým, že je všetko online a nechodím do školy, si denný režim určujem vlastne sama. Má to aj svoje výhody, ale obdobie Vianoc bolo pre mňa asi najťažšie. Ostala som tu v Škótsku. Bola som tu úplne sama a bolo mi naozaj smutno. Nemala som motiváciu do ničoho, ani len vstať z postele a normálne fungovať. Toto som v živote nezažila. Stále som mala deň plný aktivít a niečo robila. Celá situácia s covidom ma teda dosť ovplyvnila.

Ovplyvní ťa brexit? Ak áno, ako? 

Určite áno, kým sa však svet nevráti ako- tak do normálneho stavu, to nebudem pravdepodobne veľmi vnímať. Pohyb osôb medzi UK a zahraničím by mal byť stále voľný. Čo viem, tak ľudia v Škótsku hlasovali proti Brexitu,  len Anglicko to prehlasovalo… Uvidíme,  čo príde. Zatiaľ  bude trochu problém posielať balíky rodine a kamarátom domov, kde treba vyplniť colné tlačivo atď. 

Sleduješ, čo sa deje vo svete a na Slovensku,  alebo riešiš len štúdium? 

Mám celkom prehľad,  čo sa deje. Nevenujem tomu ale nejako extra veľa času. Nejaké novinky sa ku mne dostanú aj neskôr, no ani mi to nevadí.

V čom je iná VŠ od SŠ? V čom sa líši slovenské školstvo od toho v UK? (Prístup učiteľov, atmosféra, motivácia, prostredie…)

VŠ je naozaj už viac o samostatnosti v štúdiu. Je to už viac na tebe, či sa tomu budeš venovať len dva  týždne pred skúškovým alebo nie. Sú aj nejaké testy priebežne počas roka. Je to naozaj sto  a jedno, keď to porovnám. Tu je naozaj vidieť, že učitelia robia, čo ich baví a chcú nás učiť. Nie ako u nás, že sa profesori na výške boja o miesto a nechcú si robiť potenciálnu konkurenciu. Som veľmi spokojná s prístupom učiteľov. Som zvedavá, aké to celé bude, keď v škole budú normálne prednášky, bude sa dať sadnúť na kávu v knižnici, robiť so spolužiakmi projekty…  Učiteľov máme aj zo zahraničia (Japonca, Taliana). Učiteľom môžeš kedykoľvek napísať email, že potrebuješ pomôcť. Vieš napísať na študentské oddelenie, kde ti tiež vedia pomôcť. Učitelia, ak nemajú ďalšie hodiny, ostanú na online hodine aj dlhšie, ak máš problém. Zavolajú  pokojne aj v iný deň, keď sa dohodnete, len aby pomohli. U nás je ten prístup značne odlišný. 

Chceš ostať v UK alebo sa vrátiť? 

Zatiaľ mám do budúcna v pláne ostať mimo Slovenska.  Momentálne zvažujem využiť Erasmus a na rok ísť do Talianska alebo Nemecka. Stále nevieme, aká bude situácia vo svete, ale  znie to veľmi zaujímavo.

Ak sa nechceš vrátiť, čo by malo Slovensko  urobiť pre to, aby si sa chcela vrátiť? 

Nechcem veľmi rozmýšľať týmto smerom. Nechcem, aby sa ani len teoreticky niečo v krajine prispôsobovalo mne, alebo dajakej skupine, do ktorej „patrím.“ Máme u nás problémy, ale tie sú v každej krajine. Viem, že sa na Slovensko budem môcť hocikedy vrátiť, mám tam rodinu, ktorá neplánuje odísť, ale asi to budú skôr návštevy, než natrvalé sťahovanie. Chcem z tejto príležitosti čo najviac využiť a usadiť sa po škole späť v rodnom meste mi príde ako veľmi zlé využite. Myslím, že nájsť si lepšie platenú prácu bude ľahšie v zahraničí ako u nás. Nikdy som nebola typ, ktorý má v pláne ostať celý život na Slovensku.

Nie si len študentka, ale aj jazdkyňa na koni, “drezúračka”. Ľutuješ, že si sa nedostala v športe ďalej? Plánuješ sa k tomu aktívne vrátiť alebo už len rekreačne? 

Nič nezahadzujem. Mala som v pláne si tu nájsť brigádu a aj jazdenie, no momentálne sa to nedá. Veľké a celosvetové súťaže asi nie sú tak reálne, ako sa mi zdali pred pár rokmi. Je to naozaj drahý šport, ak to človek chce robiť na vysokej úrovni. Dnes už sú aj tak drezúrne súťaže dosť kontroverzné samé o sebe. Rada sa k tomu vrátim, no nechcem zaťažovať rodinu finančne, nemôžem im povedať, nech mi teraz kúpia vlastného koňa, to by sa teraz  absolútne nehodilo. Musím počkať, kým si to budem vedieť financovať sama.

Ako vnímaš kritiku jazdeckého športu, obvinenia z týrania a podobne? 

Videla som toho na tuto tému naozaj veľa. Rešpektujem všelijaké názory. Niektorí ľudia však ani nevedia poriadne,  o čom hovoria. Len kritika ničomu a nikomu nepomôže. Ľudia nedávajú žiadne možné riešenia, len obviňujú. Na žiaden problém neexistuje jedno univerzálne riešenie. Poznať danú problematiku je základ.  Ak to neprispeje k vyriešeniu problému,  tak aspoň k rozumnej diskusii. Čím viac o tom človek vie, o to lepšie si vie spraviť o veci vlastný názor a vie čo hľadať a čomu sa vyhnúť. Ak sa daný človek (ktorý možno predtým nerobil všetko správne) chce naučiť a chce počúvať rady iných, tak sa dá všetko zlepšiť. Netreba len nadávať a nikdy neodpustiť. Nemyslím si, že si teraz každý, kto urobil okolo koní nejakú blbosť, zaslúži doživotné nadávky. Sú samozrejme takí, ktorým robí radosť týrať, ale väčšina ľudí ubližuje z nevedomosti. Problém je, že veľa ľudí si myslí, že vie všetko a aj najlepšie, čo však neplatí len o jazdeckom športe. Myslím si, že keď si niekto kúpi koňa a venuje mu lásku, čas a veľa peňazí, príde mi dosť zvláštne útočiť, že samotné jazdenie či vlastnenie koňa je týranie. Je jasné, že sa vždy nájde zlý príklad ako to nerobiť.

Myslíš si, že vidina športového úspechu je dôležitejšia než vzdelanie? Keby si si mala vybrať medzi zaručenou športovou kariérou na Slovensku  alebo štúdiom v Británii, čo by to bolo? 

Vybrala by som si určite štúdium v Británii. Ideálne by bolo mať obe. Mala som vidinu veľkého športového úspechu a chcela som úplne skončiť vzdelávanie po obchodnej akadémii. Myslím, že rozhodnutie ísť na školu bolo však oveľa zodpovednejšie.

Čo by si odporučila študentom, ktorí sa rozhodujú medzu športom a štúdiom? 

Každého situácia je iná. Ak sa tomu venujú od mala a naozaj ich to baví, nech si idú za svojím cieľom. Asi to bude znieť trochu otrepane, ale je zas dobré mať aj nejaký plán B. Úrazy sa stávajú v každom športe. Hlavne v tom jazdeckom to vie skončiť niekedy naozaj škaredo. Nanešťastie som v mojom okolí videla nejedno vážne zranenie. Po športovom zranení si uvedomíte, ako sa všetka tá drina a snaha dokáže rozplynúť a niekedy aj s trvalými následkami. 

(Navštívené 447-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.