Sú ženy naozaj rovné mužom?

Tento rok sa oslavovalo sté výročie volebného práva žien v Československu. Nejeden človek si môže povedať, super, ženy v našej krajine môžu voliť už 100 rokov, nie je to perfektné? Na jednu stranu áno, ale čo je to sto rokov, keď si zoberieme, že muži môžu voliť od počiatku demokracie? Ja viem, minulosť už nezmeníme, ale prečo sa nepokúsime o zrovnoprávnenie žien v tejto dobe? 

Ak si myslíte, že rovnoprávnosť pohlaví je samozrejmosť a už dávno sa táto téma nemusí riešiť, budem vás musieť vyviesť z omylu. Bohato mi bude stačiť jedna štatistika o rozdiele priemerných platov mužov a žien na Slovensku. Kým v roku 2008 muži v priemere zarábali o 25% viac, dnes ženy stále v priemere zarábajú o 20% menej. Čo je odstrašujúce číslo. Je pravda, že sa to zlepšuje, ale stále je to pätina mzdy. 

Dlho som premýšľala, čo by mohlo byť príčinou. Podľa mňa sa veľa žien na Slovensku, ale aj celkovo vo svete, nevie predať. Len ticho sedia v práci, prikyvujú a častokrát majú výborný nápad, ale mlčia o ňom. Niektoré majú možno až akýsi strach vyjadriť svoj názor. Je možné, že to pramení z dávnej minulosti a stále sa to s nami ženami ťahá? Predsa len boli muži  po fyzickej stránke vždy tí silnejší, a tak to je mnohých prípadoch aj dnes. Fyzická sila z nich robila vodcov už v praveku. Rovnako to tak pokračovalo aj neskôr s kráľmi, cisármi, panovníkmi. Vo väčšine prípadov to boli práve muži, ktorí o všetkom rozhodovali. Založili sa prvé univerzity a opäť to isté. Automaticky mohli študovať len muži. Bolo to o fyzickej sile? Nie, bolo to len preto, že to pre nich bolo prirodzené. Žena bola tá, čo bola len na rodenie detí a varenie. Žena nemala byť múdra, žena mala vedieť prať a starať sa o deti. Ženy nemohli vyjadriť svoj názor a už vôbec nemali právo odporovať mužom. 

Muži túto svoju prirodzenú „nadradenosť“, prameniacu v minulosti, značne využívajú aj dnes. Vedia, že množstvo žien je oveľa lepších ako oni, že majú väčšiu šancu urobiť dieru do sveta, ale to by, samozrejme, zranilo ich mužské egá, keby ich prekonala  nejaká žena. Preto sa snažia ženy všemožne držať v ústraní. Množstvo mužov zráža napríklad svojim priateľkám, manželkám, kolegyniam či spolužiačkam sebavedomie. Robia to zámerne? Osobne si myslím, že ako ktorí. Ženy vedia byť veľmi citlivé, preto sa im aj vety typu: „Pusti ma k tomu, vy ženy  tomu nerozumiete“,  „No, ženská za volantom, to sa hneď pozná“, „Ty si myslíš, že to udvihneš? Nechaj to na mňa“, „Tam si choď radšej variť a toto nechaj na nás chlapov.“ Aj keď sa budú tváriť, že sa ich to nedotklo, ukotví sa im to v podvedomí a vytvorí im to akúsi bariéru „som len žena.“

Keď však ani toto nezaberie, muži vyťahujú ďalšie zbrane, deti. Musím uznať, že v mnohých prípadoch je to naozaj účinná taktika. Žena sa stane matkou a k hrncom ju už nemusí priväzovať muž, ale ona tak spraví sama kvôli láske k dieťaťu, logické, nie? Samozrejme, môžete si povedať, že pre dieťa sa musia rozhodnúť dvaja, predsa len muž to dieťa nepričaruje a väčšina žien  dieťa naozaj chce. Ale určite sa nájdu aj ženy, ktoré majú dieťa len preto, aby sa s nimi manžel nerozviedol, alebo si myslia, že je to ich povinnosťou. Pretože to je ženám častokrát vtĺkané do hlavy, toto „životné poslanie“. Celkom nerozumiem, prečo to tlačia do hláv aj niektorí učitelia, veď populácia nevymiera. Podľa mňa, každá žena by mala mať právo rozhodnúť o tom, čo chce v živote dosiahnuť a či budú jej prioritou deti. Najväčším snom niektorých žien môže byť niečo úplne iné, napríklad mať úspešnú firmu alebo získať Nobelovu cenu. 

Mnohokrát mali mladé dievčatá ambíciu niečo dokázať, ale nemohli len kvôli svojmu pohlaviu. Len si zoberme, koľko poznáme vedkýň. Jedna z najznámejších je Marie Curie-Sklodowska a ďalej? Málokto vie, že napríklad cirkulárka, záchranný čln, jeden z prvých programovacích jazykov alebo aj stierače sú tu zásluhou žien. Dokonca aj o Kleopatre sa hovorí, že juliánsky kalendár nie je zásluha jej milenca Gaia Iulia Caesara, ale jej. Podobná teória sa vznáša napríklad okolo Einsteina a jeho manželky. 

Prevaha mužov je zrejmá aj v literatúre. Mnoho žien vydávalo svoje knihy pod mužským pseudonymom, aby ich knihy vôbec mali šancu. Nemusíme ísť ani tak dávno do minulosti. Napríklad J. K. Rowling dodnes vydáva svoje detektívne romány pod menom Robert Galbraith. V poriadku, možno chcela len vybočiť zo stereotypu ona a Harry Potter, ale napríklad aj po vydaní prvého dielu z čarodejníckeho sveta si všetci mysleli, že autorom je muž. Nebola to náhoda, odporučil jej to tak sám vydavateľ, keďže vedel, ako mužské meno na obálke knihy pomôže dielu uchytiť sa. 

Ženy by si mali začať viac veriť a vedieť určiť svoju hodnotu. No a naopak muži by ich mali určitým spôsobom viac rešpektovať a nedovoľovať si toľko. Ani im by nebolo príjemné, keby po nich pokrikovala a vypiskovala  skupina napríklad kaderníčok, lebo to niektorí muži robia, obzvlášť robotníci. Prečo? Len preto, že sú fyzicky silnejší. Ak mám pravdu povedať, vôbec tomu nerozumiem. 

Koniec koncov, myslím si, že celkovo sa situácia aj na Slovensku, aj vo svete, zlepšuje. Aj keď niektoré stereotypy by bolo na čase zmeniť, myslím si, že sa tak skôr či neskôr stane. Samozrejme, zmeniť sa nedá všetko, muži zrazu  nezačnú rodiť a ani neočakávam, že bude rovnaký počet drevorubačov ako drevorubačiek.   Len ma nebaví stretávať sa s názorom, že ženy patria do kuchyne a nie na vedúcu pozíciu vo firme, tak prosím, otvorme oči. Je 21. storočie. Svet sa hýbe dopredu. Muž môže ísť na materskú, tak prečo by si žena nemohla vybrať, či bude matkou a bude stáť pri hrncoch, alebo bude úspešnou majiteľkou IT spoločnosti bez toho, aby na ňu niektorí ľudia stále pozerali cez prsty? 

(Navštívené 107-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.