Byť ženou hrdinu

Bratia Mašínovci svojím príbehom rozdeľujú českú spoločnosť naprieč dekádami, spôsobujú konflikty asi všade, kde sa spomenie ich meno. Román Zatím dobrý od Jana Nováka odkrýva osud ich rodiny pred, počas a i po ich rebelantskom boji proti totalite. Sú zločincami alebo hrdinami? 

Novákova hrubá freska prechádzajúca režimami v prvých kapitolách s ľahkosťou špionážneho trileru opisuje pôsobenie Josefa Mašína staršieho v protinacistickom odboji, jeho prešibané kľučky a úskoky, ktorými hneval gestapo, jeho odvahu a mlčanlivosť, jedno akému mučeniu bol vystavený. Radek a Josef Mašínovci vyrastali v tieni hrdinského otca a rovnako odvážnej mamy. Aj oni chceli byť hrdinami, aj oni chceli bojovať proti režimu, diktatúre. Nacizmus bol porazený, a tak si zobrali na paškál socializmus. 

Boli to nepopierateľne šikovní a odvážni chlapci a ich putovanie je dobré čítanie. Napriek snahe ma neprestávalo vyrušovať, ako autor nekriticky a s nadšením berie všetko, čo robia, obdivne to opisuje, len aby z toho vyzneli pozitívne. Nedopadá to však na úrodnú pôdu, práve naopak. Bratia mi liezli na nervy, obťažovali ma svojou tvrdohlavosťou, slepým presvedčením a tým, ako ohrozovali svojich blízkych na živote nepremyslenými plánmi. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Kým dobrodružstvá ich otca a matky vzbudzovali vrcholné sympatie a vzrušenie, tie ich napriek rovnako napínavým pasážam vyznievali často silene a hlúpo. Prečo ale? Ohrozili svoje okolie, ale aj ich otec ohrozil svoje okolie. Ich vinou zomreli ľudia, ale ani ich otec sa pri vízii slobodného zajtrajška neštítil použiť všetky prostriedky. Tak prečo je on hrdinom a oni len diskusiou, mentálnym cvičením, jednou stranou v názorovom tábore? 

Moja ženská podstata mi počas čítania nedovoľovala sa odpútať od ženských postáv a ich utrpenia, spôsobeného nielen ťažkou dobou, ale aj bezohľadnými mužmi. Jan Novák sa pridal do zástupu pánov tvorstva túžiacich po dobrodružstve, zaslepene ignorujúc pocity a potreby matky, manželky, babky, sestry, kohokoľvek, kto bol v okolí… 

Tým nechcem povedať, že je kniha málo feministická či emancipovaná. Je to pravdivý román o historickej udalosti, opisujúci reálne deje a dobu, v ktorej sa to dialo. Spisovateľova posadnutosť chlapčenstvom a dobrodružstvom mi bola zdrojom smiechu, jeho presvedčenie o samozrejmosti a nespochybniteľnosti ich akcie ma mierne zarážala. Treba bojovať, iste. Netreba sa nechať utláčať, zastrašovať, prizerať  sa na utláčanie a zastrašovanie iných. Ja si ale ako niečia sestra a dcéra neviem predstaviť, že popri domácnosti, zamestnaní a neviem čom všetkom by som bez mihnutia brvy prijala, že moji dvaja synovia či bratia idú bojovať proti komunizmu, lebo si založili takú skupinu a bude to hrozne super a oni sa vrátia na čele armády a všade nastane sloboda. Bolo by skvelé, keby sa to podarilo. Ale pre mňa ako sestru, dcéru, matku, babku, jedno čo, by bolo lepšie, keby títo dvaja statní muži pracovali a podporovali chod domácnosti, alebo aspoň neohrozovali prežitie všetkých.. Toto si myslím a pritom obdivujem ich otca a všetkých, čo bojovali proti diktatúram. Obdivujem ich, pretože podvedome i vedome viem, že ich snaha nevyšla nazmar, že nacizmus bol porazený a všetci tí, čo sa mu postavili, sa stali víťazmi. Bratia Mašínovci bojovali, snažili sa, obetovali seba a aj svojich blízkych, ale sochy im nestavajú, pretože nevyhrali. Ušli, to áno. Časť plánu sa im podarila. Socializmus ale pokračoval veselo ďalej ešte celé desaťročia. Ich snaha vyšla navnivoč, v svetle dneška vyznieva trápne a naivne, ako sny malého chlapca počas poobedného odpočinku v škôlke.

Kniha mi napriek ľahkému štýlu a pútavo napísaným udalostiam zanechala pachuť v ústach. Zažili niečo neuveriteľné, urobili niečo neuveriteľné, ale ich život sa mi nezdal výstavnou skriňou úspechu či niečoho, po čom by som túžila, čo by som obdivovala. Všetka tá obeta, risk, len aby sa stali úplne obyčajnými ľuďmi, len v inej krajine. Rozumiem, že Jan Novák, ktorého rodina a aj on sám zažili peklo socializmu, berie príbeh o ľuďoch, ktorí sa dokázali vzoprieť  v mori zašednutých tvárí inak než ja, bez dotyku s obdobím, bez vzrušujúcej historky príbuzného v pamäti. Napriek všetkým výhradám  má kniha nesporné literárne kvality a je potrebné si ju prečítať, už len kvôli polemike a málo poznanému prípadu našich dejín. 

Loading...
Niečo sa pokazilo Načítať

Žiadne komentáre

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.