Čitateľ hľadá v každej knihe, ktorú chytí do ruky, tú pravú. Tú, čo v ňom pohne všetky bunky a zrazu zmení svet okolo. Tú, čo prevráti všetky písané aj nepísané pravidlá. Tú, o ktorej bude môcť s určitosťou povedať, že je jeho obľúbená. Pre mňa je touto knihou Tulák po hviezdach od Jacka Londona.
Dej sa odohráva v americkej väznici niekedy v 20. storočí. Rozprávačom je univerzitný profesor Darrell Standing, odsúdený na doživotie. Aby ho donútili priznať sa k ďalšiemu zločinu, zatvorili ho na samotku. Spoločnosť mu robia bachari a dvaja väzni, s ktorými sa dorozumieva klopaním na stenu. Väčšinu času trávi zviazaný v kazajke, v strašnej fyzickej bolesti, ale jeho duch zostáva slobodný. Jeho telo je preňho len schránka. Naučil sa ju umŕtviť a vypustiť svojho ducha na púť stáročiami do príbehov svojich predchádzajúcich životov.
Tuláka nečítalo veľa ľudí, ale ak už na nejakých natrafím, hovoria mi, že je to knižka o posmrtnom živote. To nie je pravda.
Je o slobode, ktorú má v sebe každý, ale väčšina sa ju bojí objaviť. Na to, aby ste boli slobodný, nemusíte byť bez záväzkov, práce alebo hypotéky. Slobodný duch sa skrýva aj v tom najúbohejšom stvorení, aké si viete predstaviť. Ste to, čo si vyberiete, ak si to vyberiete sami. Darrell Standing si vybral túlanie po hviezdach pred utrpením zvieracej kazajky, a tak objavil ultimátnu slobodu. Kým si odpykával trest na samotke, odsúdili ho na smrť obesením. Nebál sa smrti, pretože vedel, že ho čaká ešte tisíc životov.
Neznamená to, že na živote nezáleží. Život tu a teraz je ten najdôležitejší. My sami rozhodujeme o svojej voľnosti, nikto iný. Sloboda nie je útek pred povinnosťami alebo bezstarostný život plný odpočinku. Kým si človek hľadá výhovorky a rôzne dôvody, prečo je nešťastný, stále mu niečo prekáža, zavadzia v rozlete. Ja by som robil, čo chcem, keby nebolo tamto či ono. Okolie ani okolnosti nemajú nič spoločné s našou slobodou.
Prvýkrát som Tuláka čítala na ceste nočným vlakom do Prahy. Cestovala som s mojím dedkom, ktorý príšerne chrápe. Pozerala som sa z okna a videla som nebeské telesá, ktoré mi raz budú spoločníkmi pri putovaní. Dedko vydával chrčivé zvuky a ja som cítila hlboké znechutenie, ktoré som nedokázala potlačiť. Rozhodla som sa umŕtviť a tým utiecť pred utrpením, ktorému som bola vystavená. Nech som sa snažila akokoľvek, vôbec to nešlo. Začala som prstami na nohách, snažila som sa ich presvedčiť, že neexistujú. Nechceli sa zbaviť svojho pramienka života, nedali sa umŕtviť a ja som sa nemohla stať tulákom po hviezdach. Ešte neprišiel môj čas.
Jack London vo svojich dielach oslavuje silu človeka, jeho osobnosti a ducha. Sú demonštráciou ľudskej sily a dokonalosti. Zamyslime sa nad tým, či naše prežívanie je naozaj životom. Som človekom, ktorého by London vo svojich knihách opísal? Bola by som jeho múzou, jeho nehasnúcou vidinou? Spytujme každé životné rozhodnutie, žime, akoby sme čakali na popravu. Pretože na ňu čakáme. Povedané iným klasikom, včerajšok je minulosť, zajtrajšok je záhada, ale dnešok je dar.
Vašou kazajkou je život, ktorý ste si zvolili. Máte priveľa úloh, ktoré neznášate, stretávate ľudí, ktorými pohŕdate, vraciate sa domov k človeku, ktorého nemilujete. Cítite sa spútaný ako vo väzení, ale všetko okolo vás priam kričí, že máte byť šťastný. Nech je zmena a odchod z bezútešnej reality vaším túlaním po hviezdach, žite svoj život tu na zemi a nesnívajte o slobodnej budúcnosti, ktorá možno raz nastane. Objaviť a udržať tento subjektívny pojem musíme sami. Sloboda postavená na iných ľuďoch nie je slobodou, ale neudržateľnou ilúziou. Nepodliehajme masochistickému umáraniu sa vo vlastnom nešťastí a bezmocnosti, vyhnime sa deštruktívnemu kontemplovaniu. Veci sú také, akými sme ich spravili.
Tulák ma prinútil premýšľať o mojej osobnej slobode, o jej existencii a nutnosti. Donútil ma spytovať sa na moju nezávislosť a voľnosť. Dal mi odpovede na mnoho otázok a utíšil moju nepokojnú myseľ. Tvoja sloboda je v tebe, ozývalo sa v každom slove, v každej vete, na každej strane. Tulák ma vzal na púť mnohými príbehmi, storočiami a osudmi. Som slobodný duch a moje telo je len škrupina, ulita slimáka. Našla som krásu, lásku, bohatstvo, moc a silu v jednej knihe. Napriek tomu, že nie je o smrti, zbavuje strachu z neznáma, strachu z definitívneho konca.
Neviem sa dočkať, čo nájdem, ked’ čas môjho tela vyprší a stanem sa tulákom po hviezdach.
Žiadne komentáre