V neviditeľnom väzení

Zdroj: Johan Paulin/Variety.com

Švédsky seriál Kalifát poukazuje na krehkosť náboženskej slobody, hrozbu terorizmu v Európe a vplyv viery na ženu. 

Od prvého záberu ma zaujali nezvyčajné reálie švédskeho sídliska, školy, islamistickej domácnosti. Na začiatku spoznávame Pervin, ženu s niekoľkomesačným dieťaťom. Jej muž je bojovníkom Islamského štátu a pripravuje útok na Švédsko. Priamo vo Švédsku zas sledujeme mladé dievča Sulle, dcéru migrantov, aj moslimskú policajtku, ktorá po teroristoch pátra. 

Pozerala som sa na nich s vďakou za to, že som sa narodila v bezpečnej neturbulentnej krajine. Cítila som úľavu, že neriešim dilemy postáv, že nežijem v ich prostredí, nečaká ma ich budúcnosť. Bola som prekvapená, že toľko ospevované severské krajiny nevyzerajú v každom cípe tak usporiadane a dokonalo, ako sa zdá z fotiek na sociálnych sieťach a cestovateľských brožúr. Sídlisko nepôsobilo o nič lepšie ako Petržalka, v škole vládla prestávková anarchia ako v každej inej. 

Najviac vo mne nezarezonoval údel Pervin, žijúcej v Islamskom kalifáte, ale osud Sulle, pätnásťročnej dievčiny, juvenilne sa búriacej voči rodičom, ktorí chcú svoje deti vychovávať nedotknuté islamom a šaríou. Pod vplyvom zlej partie sa radikalizuje, sleduje islamistické popravy na youtube, zakrýva si vlasy šatkou a komanduje spolužiakov, keď robia niečo haram, zakázané islamom. Strhne so sebou kamarátku i mladšiu sestru, čo vyústi do tragického konca. Do úst sa mi tisla otázka, či je v európskej krajine priestor pre úplnú náboženskú slobodu. V Sýrii predsa neočakávam Švédsko a naopak, napadlo mi.  Do útrob sa mi vkrádal nepríjemný pocit strachu pri pohľade na zahalené tváre a bradatých mužov, podľahla som bežným stereotypom o výzore teroristu. Nechcem ich mať na Slovensku, uvedomila som si zahanbene. Bolo by menej zradikalizovaných ľudí, keby mali pocit úplnej voľnosti pri prejavovaní svojho náboženstva? Neviem. Viem však, aké sú mladé roky náročné a náhodné, je vecou šťastia, ako to s mladým človekom dopadne. Na pár sekúnd sa mu niečo obtočí okolo očí a už si balí kufre so šatkou na hlave, alebo si maľuje hákové kríže na chrbát. Veď aj Pervin odišla do Sýrie dobrovoľne. 

Prečo sa vlastne človek radikalizuje? Je v tom niečo upokojujúce a bezpečné, dodávajúce istoty. Jedinec jasne dostane svoju úlohu vo svete, už sa viac nemusí hľadať, obávať a bojovať o postavenie v spoločnosti, jeho status je jasný a významný, aspoň v očiach spoločníkov. Muž, predtým slaboch a naničhodník, má zrazu zbraň a granáty za opaskom, je obávaný bojovník. Nemusí si prácne hľadať priateľku, opantávať ju sladkými rečami, jednoducho ju dostane ako nutnú súčasť funkčného domova. Žena má svojho muža a tomu rodí deti, alebo len sedí na tvrdej lavici a šepoce modlitby, nemusí sa vzdelávať, hľadať si zamestnanie, bojovať s predsudkami a rozdielnymi príležitosťami, skĺbiť rodinu s kariérou, zarábať peniaze na obživu seba a svojich potomkov. Znie to lákavo. 

Aj seriál Unorthodox o živote ultraortodoxného židovského spoločenstva v New Yorku rozvíja podobnú tému. Hlavnou postavou je nevzdelaná žena,  vychovaná len pre manželstvo a materstvo. Pred tlakom komunity ujde do Berlína. Obe diela majú veľa spoločného. Pod nánosom dramatických oblúkov a rozdielnych prostredí hovoria o postavení ženy v náboženstve a v spoločnosti. Každé známe náboženstvo pracuje s tým, že žena ostane v domácnosti rodiť deti, podopierať rodinu a vytvárať ideálne prostredie na sebarealizáciu muža. Pod vplyvom viery a komunity má žena čoraz viac detí, a tak aj čoraz menší manévrovací priestor. Pri pomyslení na útek musí počítať s odobratím detí, odcudzením od rodiny a v prípade šaríe aj so smrťou. Nemyslime si však, že udupávanie ženy je výhradou extrémnych verzií islamu alebo judaizmu. Na čom je postavené kresťanstvo a odpor ku antikoncepcii či interrupciám? Na ochrane života? Ale prosím vás! Na uzavretí ženy medzi štyrmi stenami, aby nemala ako predbehnúť a pokoriť pánov tvorstva. O čom inom je tradičná rodina, toľko omieľaná v našom prostredí? Keď si odmyslíme burky alebo parochne, islamská žena pod nátlakom, židovská žena pod nátlakom a kresťanská žena pod nátlakom sú vo vnútri tá istá utláčaná žena s potenciálom pre niečo väčšie ako rodenie detí a poslúchanie manžela. Hodnota ženy v šaríi, ortodoxnej komunite a tradičnej rodine je taká istá. 

Unorthodox sa končí šťastne, Kalifát tragicky. Pocit uspokojenia z kvalitného umenia a otvorené témy pretrvávajú. Mnohé z nich sú nad moje sily. Nemá zmysel, aby som sa vo svojom nízkom veku a s mizivým vzdelaním zamýšľala nad utečeneckou krízou a šancami začlenenia imigrantov do spoločnosti. Nebudem mudrovať ani nad islamom a jeho vplyvom na terorizmus. Nepôjdem ani do debaty o pointe existencie extrémnych náboženských komunít v 21. storočí. Jediné, čo budem v sebe riešiť je to, ako nenaletieť na opakovaný vzorec neviditeľného väzenia. 

(Navštívené 753-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.