Za Plutom odbočte vľavo

Prečítate za rok viac ako dve knihy? Stáva sa vám, že po prvom prečítaní nerozumiete „Co chtěl autor říci“? Baví vás čítať takú knihu znova a znova dokola, až kým to nepochopíte? Máte navyše aj radi science-fiction? Ak áno, verím, že si zamilujete Stopárovho sprievodcu po galaxii.

Autorom tejto pentalógie je pán Douglas Adams. Ide o päť samostatných kníh (Stopárov sprievodca po galaxii, Reštaurácia na konci vesmíru,  Život, vesmír a všetko, Zbohom a ďakujeme za ryby, Zväčša neškodná), ktoré sa síce dajú čítať samostatne, ale iba v prípade, že nechcete porozumieť príbehu, to je totiž ťažké aj samo o sebe. Navyše príbeh je jedna z vecí, ktoré najlepšie pochopíte tak, že obetujete jeden víkend a prečítate všetkých päť dielov rad radom, najlepšie tak trikrát.

Príbeh je z veľkej miery o hlavnej postave (prekvapivo). Tou je Arthur Dent, pracovník rozhlasovej stanice. Arthur nie je veľmi spokojný so svojím životom, ale to ani väčšina ostatných obyvateľov malej nezaujímavej, nudne modrej planéty, nazývanej jej obyvateľmi pre nedostatok lepších názvov Zem. Potiaľto je príbeh celkom jednoduchý, že? Tak to by sme mali prvé štyri strany (aj s prológom). Zamotá sa to v jeden štvrtok, pri momente, keď Arthurovi jeho  priateľ Ford Prefect prezradí, že nepochádza niekde z Anglicka, ale z malej planétky niekde v okolí  Betelgeuze. To sa v dejovej línii  stane asi pol hodinu pred tým, ako je Zem zničená pre hyperpriestorový obchvat. Fordovi sa podarí jeho a Arthura zachrániť. 

Arthur s Fordom sa dostávajú do hlbín vesmíru najprv v spoločnosti Zafoda Bíblbroxa, bývalého prezidenta galaxie, Trilian, takou tou inteligentnou kočkou a Marvinom, paranoidným androidom. Postupne sa vydávajú nájsť vesmírnu obdobu Atlantídy, objavujú Veľkú otázku života vesmíru a všetkého, hľadajú osobu, ktorá vládne vesmíru, zachraňujú galaxiu, opíjajú sa vo vesmírnych prístavoch, kradnú lode a mnoho ďalšieho v chaotickom príbehu zamotanom viac ako hyperaktívna mačka v obrovskom klbku novo vyvinutej  super lepivej bavlny. 

 Adams do kníh zakomponoval množstvo  myšlienok, ktoré sa tiahnu celou dejovou líniou. To je dôvod, prečo väčšina ľudí po prvom prečítaní nepochopí, čo chcel autor dielom dosiahnuť.   Hlavnou z týchto myšlienok je Veľká otázka života, vesmíru a všetkého, s ktorou sa stretávame už pomerne skoro, na začiatku prvej knihy, a do konca poslednej čakáme, či sa vysvetlí. Tiež je tu silná myšlienka zvieracej inteligencie (alebo skôr ľudskej hlúposti a arogancie), ktorá sa najviac prejavuje v tretej knihe. Okrem týchto je tu však nespočetné množstvo malých vtipov, úvah, sarkastických myšlienok a nápadov, ktoré tvoria akési parenchymatické tkanivo. Niektoré sú absolútne nepodstatné, ako keby autor iba napísal nápad a potom naň zabudol. Potom sú tu však také, ktoré síce netvoria hlavnú opornú kostru príbehu, ale príbeh sa k nim vráti, aby bol kompletný.  Preto sa pokojne môže stať, že počas čítania štvrtej knihy (Zbohom a ďakujeme za ryby) narazíte na niečo (meno, názov, predmet…) a poviete si: „Hej! To tu už raz bolo!“ Skončí to tak, že sa prelistujete naspäť do druhej knihy (Reštaurácia na konci vesmíru), aby ste zistili, že o daný predmet jedna z postáv zakopla (napríklad).

 Preto je dobré čítať všetkých päť kníh po sebe, ako som napísal, napríklad cez víkend. Nakoniec, veď sa blíži čas vianočný, je sychravo a zima, môže byť niečo príjemnejšie, ako uvariť si kanvu čaju, sadnúť si do obľúbeného kresla a ponoriť sa do kvalitnej literatúry? Viete čo, tuším ste ma navnadili, už mám program na najbližší víkend, s tým rozdielom, že mne bude v pozadí hrať Guns & Roses.

(Navštívené 103-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.