Spoznaj redaktora: Robte to, čo vás baví, aby ste boli šťastní

foto: archív V. Planetovej

Iste všetci poznáte Veroniku Planetovú, jednu z aktívnych redaktoriek, ktorá okrem písania zbožňuje aj piecť, má jasnú predstavu o budúcnosti a patrí medzi ľudí, ktorí sa zdržujú konzumácie mäsa. No ak ste o tomto vôbec netušili, máte možnosť si niečo viac prečítať…

 

Sama dobre viem, ako ťa na slovenčine bavia písať slohy a počula som tiež, že ste mali na základnej vlastný školský časopis. Kedy a ako si sa dostala k písaniu?

Vždy ma bavilo vyjadriť sa. Od začiatku základnej školy som písala básničky a neskôr som sa aj pridala do školského časopisu, ktorý bol iba v printovej forme a vychádzal raz za  pol rok. Veľmi ma to bavilo, avšak úroveň časopisu postupne upadala a dopadlo to tak, že v druhom polroku deviateho ročníka nikto neprispieval, iba ja. Čo sa mi, pochopiteľne, vôbec nepáčilo, pretože keď pracuješ v časopise, je to v prvom rade o dobrom tíme. Riaditeľka mi ho nakoniec ani nevydala, takže celá moja práca bola zbytočná. Po nástupe na strednú som sa hneď zapísala do Blesku. Predchádzajúca skúsenosť mi predsa nebude brániť v tom, čo chcem v živote robiť. Odvtedy prispievam sem.

Čiže, predpokladám, že sa ti s nami pracuje oveľa lepšie.

V Blesku sa mi pracuje naozaj dobre. Máme dve zodpovedné a šikovné šéfredaktorky, ktoré vedia, čo robia a dokážu ľudí nakopnúť tým správnym smerom.

Spomenula si, že už na predošlej škole si vedela, že žurnalistika je niečo pre teba. Pamätáš si , kedy nastal ten zlom?

Ani neviem, prišlo to tak samo od seba, keď som sa začala zaujímať o dianie okolo mňa. Pôvodne som však snívala byť tatérkou alebo cukrárkou. Žurnalistika ma však natoľko zaujala, že v nej chcem pokračovať aj v budúcnosti.

Preto  teda preferuješ písanie pred pečením  či tetovaním? Mala som možnosť ochutnať už mnoho tvojich pochutiniek a musím povedať, že vždy boli skvelé.

Varenie aj pečenie je super spôsob, pri ktorom sa odreagujem a vyhrám so zdobením. Snažím sa do každého jedla, koláčika či torty dať kus seba. Žurnalistika je pre mňa niečo podobné. S textom tiež musíš pracovať, aby sa čitateľ „zažral“  do tvojho článku. Navyše, vďaka písaniu sa môžeš dostať na zaujímavé miesta, konferencie, tlačovky,… No čaká ma ešte veľký kus cesty.

Dostala si sa niekam vďaka Novému Blesku?

Už dvakrát sme mali možnosť zasúťažiť si na Štúrovom pere, ktoré neskutočne obľubujem. Hlavne preto, že je tam kopa mladých nádejných žurnalistov a ja cítim, že tam patrím, že som na tom správnom mieste, s ľuďmi, s ktorými mám spoločný koníček. Taktiež som bola jedna z dvanástich báb, ktoré sa zúčastnili  na projekte She Runs. Už len to, že sa udalosť konala v Paríži, bolo neskutočné, keďže toto miesto je pre mňa najkrajším na svete a vracala by som sa tam znova a znova. Spoznala som tam tiež kopec úžasných dievčat, venovala sa športu a celkovo to bola super skúsenosť.

Najbližší krok bude určite výber vysokej školy. Nad tým si už uvažovala?

Jasnú predstavu mám už od prvého ročníka na strednej. Niekomu to môže prísť zvláštne, že takto skoro premýšľam o budúcnosti, ale keď ja si nemôžem pomôcť, ako sa na tú vysokú teším! Síce, možno ma to po čase prejde,… No aby som to nenaťahovala, je to jednoznačne Masarykova Univerzita v Brne.

Baví ťa aj čítať?

Čítanie mám tiež rada, ale nepovažujem sa za vášnivého čitateľa. Netrávim s knihou každý deň. Siahnem  po nej skôr večer v posteli alebo keď sú daždivé dni. Mám rada historické knihy, či len také oddychovky, napríklad Charlieho malé tajomstvá sa mi veľmi páčila. Všeobecne prečítam hocijaký žáner, okrem hororu, ten ani zďaleka nepreferujem. 

Prijímačky máš za sebou síce dávno, no pre teba sú asi nezabudnuteľné, však?

Boli naozaj strašné! V ten deň sme boli s maminou ráno u doktora, čo sa mi vypomstilo, lebo sme skončili v neskutočnej zápche, ktorá sa vôbec nehýbala. Pomaly sa blížil čas, kedy som mala byť už v škole a chytať si miesto, no ja som len bezmocne sedela vystresovaná v aute. Nakoniec som sa rozhodla na Hospodárskej ulici vystúpiť a bežala som po Študentskej s plačom, v podpätkoch, no nakoniec som tam stihla doraziť zarovno s mamou, ktorá mi popriala veľa potrebného šťastia. Keď som si sadla do triedy, všetko na mňa doľahlo, cítila som sa stratená, keďže testy boli dosť ťažké. No napriek tomu som sa sem dostala! Takže, nezúfajte, ak sa to podarilo mne, vám určite áno.

Čo robíš vo voľnom čase? Vedela by si mi odporučiť nejaké super seriály?

Rada si zacvičím vo fitku, je to pre mňa najlepší spôsob relaxu. Potom trávim čas s kamarátmi, niekedy si zbehnem zatancovať na party a brigádujem. Tiež trávim čas s rodinou a venujem sa môjmu kocúrovi. Seriálov som videla iba pár, ale tie, ktoré ma nezaujmú, nikdy nedopozerám.

Si jedna z mála ľudí na škole, ktorí nejedia mäso. Myslíš, že by mali aj ostatní prejsť na takúto stravu?

Ja a vegetariánstvo to spolu ťaháme už štvrtý rok. Začalo to ešte na základnej, keď som  mala nadváhu a začala sa zaujímať o cvičenie, zdravú stravu. Popri mojom chudnutí mi mäso postupne prestávalo chutiť. Navyše, nikdy by som nedokázala zabiť žiadne zviera a predstava, že ich mám ďalej jesť, mi je doslova proti srsti. To však neznamená, že sa ho ani nedotknem. Keď varím rodinný obed, pracujem aj s mäskom, len ho nejem. A teda si myslím, že  je každého osobná vôľa čo kto zje. Neprekáža mi, ak niekto je mäso, pokiaľ, samozrejme, rešpektuje moje vegetariánstvo a nechová sa k zvieratám ako odpad.

Ako by si zhrnula našu generáciu?

Sme závislí od sociálnych sietí a len málo teenagerov si vie predstaviť deň bez používania telefónu. A priznávam, ja nie som výnimka. Veľa dospelých hovorí, že dnešná generácia je skazená, no podľa mňa ide o to, z akého uhla sa na to pozeráš. Mne skôr príde, že mladí ľudia sa snažia zmeniť svet, ktorý je zničený práve tými staršími, čo len kritizujú. Pozri sa na Grétu Thunberg, šestnásťročnú dievčinu, ktorá aktívne bojuje proti klimatickej kríze a vďaka nej ďalší a ďalší študenti idú do projektov za zachovanie našej planéty. Samozrejme, generácia súčasných  teenagerov používa príliš veľa vulgarizmov, piatkové večerné mestá sú plné mladých výtržníkov, ale tak isto to bolo napríklad aj v deväťdesiatych rokoch…

A ty by si sa kam zaradila?

Aj ja chodím rada v piatok večer von, tiež som závislá od mobilu.  Ale nezaraďujem sa medzi tých, ktorí sú drzí voči starším, určite si sa už aj ty stretla s niekým takým. Nepatrím medzi aktivistov, ale podporujem ich projekty, triedim odpad, snažím sa nepoužívať zbytočne plasty, keď idem na prechádzku, poupratujem určitú časť v lese, kde vidím veľa odpadkov… Robím všetky základné veci, ktoré by si mal uvedomiť každý človek, aby sme nadobro nezničili planétu, ktorá je už teraz v zlom stave.

Máme tu záver tvojho spovedania, chcela by si niečo motivačné odkázať našim čitateľom?

Každý máme len jeden život, preto robte to, čo vás baví, aby ste boli šťastní. Buďte vždy sami sebou a prestaňte strácať čas s ľuďmi, ktorí vám ubližujú. Užívajte si každý moment, cestujte, aby ste mali kopu zážitkov. Chráňte, starajte sa, vážte si našu planétu a všetko, čo na nej žije. A nezabudnite čítať Nový Blesk!

 

Rozhovor vznikol v rámci novej série interviews, ktoré tvoríme medzi sebou. Chceme sa navzájom lepšie spoznať a zároveň priblížiť čitateľovi. Rozhovor s redaktorkou vychádza každý štvrtok.

(Navštívené 440-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.