Korčuľuj si za tým, čo chceš!

zdroj: osobný archív T. Študencovej

Tímeu Študencovú, našu žiačku oktávy, môžeme pokojne zaradiť medzi mladé úspešné krasokorčuliarky. Získala veľa ocenení, napríklad 1. miesto v súťaži Veľkej ceny Púchova 2015, či 3. miesto na Majstrovstvách Slovenskej republiky. Doma má kopec  diplomov s nesprávne vyskloňovaným menom (I feel you), ktorými sa môže pýšiť. Do Blesku nám ochotne spravila krátky rozhovor, aby sme ju mohli bližšie spoznať, ak by bola raz slávnou zaneprázdnenou športovkyňou.

Ja osobne, som veľkou fanúšičkou hokeja… Ale  krasokorčuľovanie má od toho asi ďaleko, však?

Aj ja som tiež veľkou fanúšičkou. Hokej je kolektívny šport, kde by mali všetci držať spolu. No krasokorčuľovanie je úplný opak, tu každý jazdí sám za seba alebo v pároch.

A ty jazdíš sama alebo v páre?

Odmalička jazdím sama, ale mojím snom bolo jazdiť tanečné páry. Veľkým problémom však je, že na toto korčuľovanie nie je dostatok chalanov, čiže ak by  som sa tomu chcela venovať, tak by som musela ísť niekam do zahraničia, čo je popri škole takmer nemožné.

Ako si sa vlastne ku krasokorčuľovaniu dostala?

Od malička  som pravidelne chodievala na verejné korčuľovanie. Tam nám raz jeden ladár odporučil, že trnavský krasokorčuliarsky klub robí každý rok Školu korčuľovania, kde by sme sa mohli prísť ukázať. Tak sme sa tam vybrali, tréner nám povedal, čo máme spraviť a predviedli sme, čo bolo v našich silách. Potom nám povedal, nech na druhý deň o 6:00 prídeme na tréning, z čoho sa stala rutina.

Ako prebieha tvoj bežný tréning?

Pol hodinu pred ním musíme mať rozcvičku, následne prídeme na ľad a rozkorčuľujeme sa, aby sme sa zahriali. Potom nás zavolá tréner, s ktorým robíme špeciálne kroky, cez sezónu začíname rozjazďovať svoje jazdy, prejdeme na piruety a ideme jazdiť svoje choreografie na hudbu. Po dojazdení skáčeme skoky, čo sa nám príliš  nedarí, no učíme sa ich. Na konci tréningu máme vykorčuľovanie a poklonu trénerovi ako poďakovanie. A samozrejme, po tomto všetkom musíme mať vždy výbeh a strečing.

Znie to ako neskutočná makačka. Neprekáža ti to celé niekedy?

Keď som bola malá, nerada som chodievala v sobotu ráno na tréning, lebo boli v telke rozprávky. Teraz, keď som doma, sa strašne nudím, čiže rada privítam veľa tréningov. No určite mi niekedy lezie na nervy, keď vidím, ako sú kamaráti vonku a ja sa k nim nemôžem pridať. Ale, pravdupovediac, radšej idem na tréning, ako na nejakú párty.

Takže sa asi nenájde nijaká vec, ktorej by si dala prednosť?

Teraz som v maturitnom ročníku a škola je pre mňa prvoradá, ale inak nie.

Z čoho sa chystáš maturovať a aká vysoká škola je tvojím cieľom?

Z klasiky teda slovenský jazyk  a anglický jazyk a vybrala som si matematiku a geografiu. Rada by som sa dostala na Matematicko-fyzikálnu fakultu alebo FTVŠ, keďže chcem byť učiteľka.

Čiže  o pár rokov sa vidíš ako úspešná krasokorčuliarka, ktorá jazdí tanečné páry, alebo ako učiteľka?

Ako súťažiaca krasokorčuliarka už určite nie, keďže mám zranenia, ale veľmi sa mi páči predstava trénerky, lebo milujem deti. Tiež určite aj ako učiteľka, to je moja priorita.

Aké zranenia máš?

Mala som operáciu kolena a teraz mám aj druhé mimo. Asi pretrénované.

Chúďa, to už si ako futbalisti. Veľmi pekne ti ďakujem, že si si našla čas na rozhovor. Do budúcna ti prajem veľa úspechov, či už maturitných alebo, aby si robila to, čo ťa baví a išla za svojím cieľom.

 

(Navštívené 111-krát, dnes 1-krát)

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.