Byť športovcom je úžasné… alebo život na Športovom gymnáziu z pohľadu športovca

„Ty si na športovom gymnáziu? To máš fajn. Veď tam sa príliš  neučíte a venujete sa iba športu, nie?“ „Keby som sa ja nemusela  učiť a mám toľko voľného času ako ty…“

Takýchto a mnoho iných podobných názorov si vypočul počas štúdia na Športovom gymnáziu snáď každý športovec od svojich kamarátov –  spolužiakov z klasických tried. No mnohí vidia len „výhody“. Myslia si, že nám učitelia nadržiavajú, uľahčujú nám písomky, dávajú známky za nič. Vidia, že vyučovanie začíname neskôr. Že sa učíme kratšie, menej. V skratke, vidia len výhody. No úprimne, koľkí sa pozastavili  a zamysleli sa nad tým, že to nie je len tak? Že športovci nemajú samé výhody. Že musia často obetovať viac než len neskoré večerné žúry.

Myslia si to, pretože nevidia, čo sa skrýva za všetkým tým pozitívnym. Nevidia to, že vstávame omnoho skôr ako oni. Že ideme na tréning a musíme riadne zabrať, ak chceme byť dobrí aj v športe, aj v škole. Pretože školu nemáme ľahšiu ani o piaď. Práve naopak. Veď nech len skúsia po ťažkom tréningu nezaspať na vyučovaní, dávať pozor či písať písomky. No ani dĺžka vyučovania nie je až taká výhoda. To, na čo oni majú cvičenia, o dve – tri hodiny týždenne viac, my musíme stihnúť prebrať za menej času, pochopiť rýchlejšie a precvičiť si to doma v našom nie príliš voľnom čase. Aj mne sa už neraz stalo, že ma kamaráti pozývali cez víkend von, na výlet, na párty a aj som musela odmietnuť, lebo ma čakali preteky či sústredenie. Sklamanie v ich hlasoch často bolí, no keď raz mám svoj cieľ, idem si za ním. A to si často vyžaduje svoju cenu.


Áno. Športové gymnázium je síce prijateľnejšia alternatíva pre cieľavedomých športovcov, no nikdy v živote nie je nič zadarmo. A je na každom jednom, ktorú cestu si zvolí. Športovci si vybrali túto cestu, lebo chcú. Nehľadajú výhovorky, ale snažia sa nájsť cesty, ako sa to dá. Každá chvíľka voľna je pre nás ako poklad. No celé to je najmä o sebazaprení. Pretože keď niekto nechce, môže si z toho urobiť také to „lážo-plážo“. No myslím si, že každý, kto sa dal na túto cestu, chce uspieť v oboch oblastiach. Preto si myslím, že každý, kto si myslí, že to máme ľahké, by sa mal zamyslieť.

článkom prispela Mirka Záborská (septima)

foto: archív ŠGJH a študentov

(Navštívené 125-krát, dnes 1-krát)

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.