Hneď na začiatku školského roka, akoby nestačilo, že sme už všetci boli dostatočne vynervovaní a vystresovaní zo školy ako takej, prišli imatrikulácie. Mohli ste sa o nich dočítať už v minulom čísle, no strápňovanie prvákov a následná párty je na zasmiatie ešte stále.
Ako ďalšie, pre milovníkov kníh, ktorou som napríklad aj ja, prišla bibliotéka. Pravidelne ju navštevujem už pár rokov a zatiaľ som to neoľutovala (viete, aké sú tam super zľavy?). Bohužiaľ, išlo nás veľmi málo, čo ale neznamená, že sme si to neužili. Takže do budúcna… čítajte knihy! A ak ich aj čítate, tak ich čítajte viac!
Krátko na to nám triedna oznámila, že pôjdeme spoločne na divadelnú hru s názvom Polnočná omša. Hrali ju v Slovenskom národnom divadle. Mohli sme vidieť Richarda Stankeho, počuť zmyselný hlas Dana Heribana a ostatné skvelé výkony, ktoré rozhodne stáli za to.
A keď už sme pri tej zime, počuli ste o vianočných trhoch vo Viedni? Isteže áno. Zúčastnili sa ich aj prváci a to s veľkým nadšením, keďže trhy vo Viedni sú veľmi pekné. Teda… až na tie ceny, samozrejme.
Teraz späť k divadlu, ktoré sa tentoraz ani neodohrávalo v divadle, ale v našom trnavskom kine Hviezda. Hra Ťapákovci bola skvelým spôsobom, ako našich študentov oboznámiť s dielom Boženy Slančíkovej-Timravy, i keď niektorých to až tak nebavilo. Ale veď za to uliatie z vyučka to stálo, nie?
Nasledoval legendárny lyžiarsky, kde sa pomaly začali budovať priateľstvá, ktoré buď vydržali, alebo sa po chvíľke rozsypali. Zima, sneh, lyžovanie – to všetko spojené s našimi skvelými učiteľmi, ale predovšetkým s prvákmi. Nechýbala ani zábava, o ktorú sa všetci s radosťou postarali, a tak pre každého lyžiarsky zostane navždy nezabudnuteľný.
A zasa tu máme divadlo. Zasa? Áno, zas a znova. Tentoraz to však bolo troška z iného súdka, keďže išlo o divadlo spojené s orchestrom. Pre mňa, ako pre veľkú fanúšičku vážnej hudby a divadelných hier Shakespeara, bolo toto prevedenie legendárnej hry Rómea a Júlie veľmi záživné , epické, neopakovateľné. Pri niektorých pasážach som sotva dýchala a tá hudba… jedným slovom – nádhera.
A potom sa pomaličky blížil koniec roka, s ktorým, samozrejme, prišla aj kopa výletov. Jedným z nich bolo aj Carnuntum v Rakúsku, kde sme navštívili amfiteáter, Heiden Tor, ale aj rímske kúpele. Nasledovalo Múzeum holokaustu v Seredi, takže najmä milovníci dejepisu si prišli na svoje.
Nesmel chýbať ešte jeden ďalší výlet a to zasa v Rakúsku, konkrétnejšie návšteva čokoládovne v Kittsee a tiež Schloss Hof, čo je mimochodom naozaj krásna stavba nachádzajúca sa na Moravskom poli. Zámok sa rozprestiera na ploche vyše piatich hektárov!
Takže, milí prváci, ktorí ste práve nastúpili na našu školu a mysleli si, že sa budete iba tvrdo drviť. U nás sa toho už len za prvý ročník dosť udialo a za seba môžem všetky tieto udalosti len vynachváliť, pretože každá mala niečo do seba a každá bola istým spôsobom rovnako poučná i zábavná.
Romča
Žiadne komentáre