Úprimne, do Zvolena som po roku cestovala s malou dušičkou a „okýptenou“ dvojčlennou redakčnou radou. Choroba a prijímačky si, bohužiaľ, nevyberajú.
Viem, že redaktori robili, čo mohli, dokonca sa nám s minimálnym tímom ľudí a maximálnym nasadením podarilo vydať aj tlačené číslo. Ale konkurencia je veľká, študenti z rôznych kútov Slovenska kreatívni a vždy sa na Štúrovom pere nájde nejaký nový objav, ktorý môže zamiešať karty a zmariť naše nádeje na nejaké to umiestnenie. Ale oveľa viac som bola zvedavá na to, či sme kvalitou nezaostali, či nestagnujeme, či si stále držíme svoju latku.
Pre istotu som si stanovila svojich 5P (päť punktov pozitívnej psychologickej podpory), ktoré by mi vykompenzovali prípadné sklamanie.
- 1. Uvidím po roku známe tváre novinárskej poroty a budem vďačná za spätnú väzbu, ktorá nás vie posunúť ďalej.
- 2. Hosťami budú známi reportéri Tomáš Forró a Katarína Kleknerová a redaktor Braňo Závodský. Už len sledovať diskusiu s týmito osobnosťami a počúvať otázky mladých novinárov, ktoré sú vždy fundované a podnetné, je pre mňa ako učiteľku zaujímavé. Vtedy mám pocit, že to so Slovenskom ešte nie je stratené.
- 3. Kaviareň, čajovňa, zmrzlina či večera s mojimi študentmi je úplne iná kvalita spoločne prežitého času ako na hodinách.
- 4. Noc strávená v internáte, kedy sa resetnem do svojich vysokoškolských čias a spomeniem si na spoločné sprchy na chodbe a hluk až do neskorých nočných hodín. Že čo je na tomto pozitívne? Ten návrat domov a vlastná posteľ.
- 5. Káva. Úžasná káva, ktorú nejakým zázrakom vedia organizátori každý rok zabezpečiť, a ktorá chutí najlepšie najmä po nedobrovoľne prebdenej noci.
Aj napriek mojim obavám, či ešte stále obstojíme v tvrdej konkurencii a či sme náhodou neustrnuli v pocite „Sme stále dobrí“, sa nám dostalo odmeny za naše úsilie a odniesli sme si tento rok zo Štúrovho pera krásne 2. miesto!


Je to pre nás obrovská motivácia a už cestou zo Zvolena sme premýšľali, čo a ako by sme mohli ešte vylepšiť a aké nové témy našim čitateľom priniesť.
Autor: Mgr. Adriana Kubáňová, profesorský nadhľad
Žiadne komentáre