Keby sme spočítali všetky zrnká piesku na svete alebo koľko je hviezd na oblohe, bolo by to nič oproti množstvu pocitov, ktoré prídu, keď potrebujeme určitú zmenu. Každý z nás sa túži niekam posúvať, prekonávať hranice, či sa v dačom zdokonaľovať. Výnimkou nie je ani naša škola.
Nie, že by sme boli zlé gymnázium, ktoré nutne potrebuje zmenu, inak sa stane nejaká katastrofa… Naša škola okrem profesionálneho prístupu pedagógov je kvalitne vybavená a aj pekná vzhľadovo. No tiež sme sa chceli posunúť o stupeň vyššie. Vždy je predsa dobré sa modernizovať. Preto vám predstavujeme nové propagačné video, ktoré bolo spracované a natočené od firmy Cukru. Môžete sa tešiť na vstupy zo špecializovaných aj nešpecializovaných tried, plavárne, telocvične, posilňovne, či ukážku najlepšej veci na škole, a to je náš milovaný školský bufet. A to všetko sa vám predstaví vo veľmi krátkom čase.
Video síce trvá pár minút, ale boli to hodiny a hodiny práce, kým sa všetko doviedlo do dokonalosti. Ak si niekto myslí, že to ide ako mávnutím čarovného prútika, klame sám seba alebo je to jednoducho blázon. Vôbec to nešlo ako po masle. Na všetko je treba veľa času a trpezlivosti. Tá sa hodí najmä pri natáčaní krátkych úsekov, ktoré musia byť opakované viackrát. Najkvalitnejší záber sa následne ocitne vo videu. Na realizácii a samotnom priebehu projektu robí celý tím ľudí. Tento štáb sa drží harmonogramu ( časový plán, obsahujúci postupnosť aktivít v rámci naplánovanej akcie), aby sa všetko stihlo a nenastali nejaké komplikácie či zmätok. Keď už hovoríme o tom zmätku, každé takéto video potrebuje svojho režiséra, on usmerňuje ľudí, napríklad, aby čo najlepšie povedali svoju repliku. To bolo, kým sme jeden záber doviedli k dokonalosti, jedna veta zaznela aj trikrát. Ale samozrejme sme žiakmi výborného gymnázia, takže nebol problém a naši herci Laura a Ondrej to zvládli na jednotku. Nevystrašilo nás ani to, že úseky sa točili v úplne inom poradí, ako bol konečný výsledok. Celé to dopadlo veľmi dobre. Veľkú úlohu v tom určite zohrali rôzne technologické zariadenia, ako slider, gimball, kamera, fotoaparát, objektívy, statívy, mikrofóny, mikroporty, zvukové porty, a tak ďalej.
Naša redakcia si nemohla nechať ujsť túto jedinečnú príležitosť. Skoro ráno sme sa stretli pred STU MTF (Materiálovo-technologická fakulta v Trnave), plní elánu a zvedavosti, čo sa bude diať. Deň sa začal tréningom plavcov a vtedy nám konečne prezradili našu dnešnú úlohu – ticho sledovať okolie a priebeh celého štvrtkového natáčania. Vstupy v škole sa točili z rôznych miestností. Navštívili sme učebne, laboratória, triedy… Občas sa síce aj zasiahlo do procesov vyučovania, no boli sme tichí ako myšky a možno by si už teraz na našu prítomnosť nik nespomenul. I keď, tá obrovská kamera asi nebola až taká nenápadná. Učitelia, ktorých sme vyrušili, však nestrácali hlavu a profesionálne pokračovali vo svojich výkladoch, za čo majú veľký obdiv. Medzi jednotlivými natáčaniami bol čas aj na krátke prestávky, oddych a na prípravu scény. Zákulisím sa stala útulná spoločenská miestnosť. Náhodne sme v nej narazili na tajomnú komnatu, v ktorej bol vianočný stromček a obrovské množstvo papierových dokumentov. Celkom dobrá zašiváreň, už vieme, kde sa môžeme skryť pred písomkami z cudzích jazykov. Dostatočný odpočinok každému prospeje, ale treba pracovať. Natáčanie trvalo dlhšie. Potreboval sa doladiť zvuk, klapka, zariadenia a tak podobne. Najťažšie chvíle sme cítili asi cez 20 minútovú prestávku, keď bol všade hluk, vtedy sa akurát natáčala ukážka dobrých vzťahov na Herdu. Ondrej mal na sebe pripevnenú veľkú kovovú konštrukciu. Aby bez problémov mohol podať ruku svojim kamarátom. Vyzeralo to trochu komicky. Alebo je zaujímavé sledovať niektorých starších žiakov, najmä hodinu biológie, kde boli všetci odetí do bielych plášťov a sústredene pracovali s mikroskopmi. Okolo nich chodila obrovská kamera so šikovným kameramanom, ale ako inak, žiaci sa nedali rušiť. Každý člen z Cukru odvádzal svoju prácu výborne a na veľmi profesionálnej úrovni. Máme aj pozadie natáčania, o ktoré sa postarala naša spolužiačka a školský fotograf Janko nám zabezpečil fotografie. Celkovo to bola obrovská skúsenosť, za ktorú sme vďačné, že sme ju mohli absolvovať. Bol to dobre strávený, zábavný, no aj vyčerpávajúci deň.
Nakoniec sa s vami chceme podeliť o jednu vetu, ktorú vyslovíme v mene celého Športového gymnázia Jozefa Herdu: ,,Pridaj sa k nám aj ty!‘‘
Žiadne komentáre