Koniec školského roka sa ani tento raz nezaobišiel bez výletu na Oravu. A keďže sme boli tretiaci, týkalo sa toto malé literárne dobrodružstvo práve nás.
Už samotný zápis na výlet sa niesol v napätej atmosfére. 3.B, ktorá ako jediná trieda doteraz ešte nikdy počas svojho stredoškolského života nemala šancu ísť na aspoň dvojdňový výlet, bola natoľko nadšená a premotivovaná, že hneď v prvý deň zaplnila asi trištvrtiny miest na výlet a tým spôsobila v ostatných trieda toho ročníka masovú hystériu. Takže sa s nami (3.B) nikto až do výletu nebavil. Žily nám to našťastie nepretrhlo.
A, vďakabohu, čoskoro sme sa všetci stretli pri bráne, kde nás už čakal, pardon, my sme čakali autobus, ktorý nás mal spevádzať počas celého výletu.
Ako prvé miesto, ktoré sme navštívil, bol nádherný skanzen Múzeum slovenskej dediny, kde sme všetci obdivovali okrem kultúry aj prírodu, a najmä alergici si poriadne užili jej krásne rozkvitnuté lúky. Zvuk smrkajúcich nosov, ktorý dotváral túto letnú atmosféru, spôsobil, že ani jedno oko neostalo suché.
A nasledovala druhá zastávka, ktorou sa stal Martinský národný cintorín. Pre skrátenie chvíle nám naši učitelia vymysleli súťaž: nájdi hroby známych osobností, ktoré sme dostali napísané na papieriku. Odmena ťa neminie!
Nepočítali sme však s malým dodatkom: A potom nájdi aj učiteľov. Takže to skončilo trochu nespravodlivo, ale pre upokojenie porazených, spolužiak zorganizoval verejné zbieranie štvorlístkov. A potom už boli všetci šťastní 🙂
Nasledoval hlavný bod programu – veľkolepý Oravský hrad, ktorý sa všetkým nesmierne páčil (taktiež kvôli hodinovému rozchodu, ktorý väčšina z nás využila na utíšenie hladu bryndzovými haluškami). A vďaka milému sprievodcovi nám trojhodinová prehliadka ubehla ako voda (a keď sa už spomína voda, ani tá nás neobišla. Vďaka premenlivému počasiu sme sa už večer nemuseli sprchovať).
Po tejto prehliadke sme sa presunuli do dediny Rabča, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Čo viac dodať, večer ubehol ako každý iný večer (na každom školskom výlete, keď sa stretne dobrá partia 🙂 ).
Ráno sa vstávalo trošku ťažšie, ako sa večer zaspávalo.
Vyše hodinová prechádzka do kopca, na ktorom sa nachádza hájovňa Pavla Orzsága Hviezdoslava, nás prebrala, ako sa patrí. Alebo aj unavila, ako sa patrí, a potom sme si už všetci s úľavou sadli na stoličky a ticho počúvali zaujímavé rozprávanie o Hviezdoslavovi aj Milovi Urbanovi, ktorý sa v tejto hájovni narodil.
Odtiaľ, keď sme úspešne zvládli aj cestu späť, sme sa presunuli na naše posledné stanovište, a to do Jasenovej, do domu Martina Kukučína.
A tým sa skončila naša oravská výprava. Napochodovali sme unavení do autobusu, spokojne a ticho sme sa usadili na svoje miesta a vyštartovali sme domov s novými zážitkami, na ktoré budeme ešte dlho spomínať.
Žiadne komentáre