Každý rok má naša škola svojich víťazov. Tých, ktorí víťazia nielen na športoviskách, ale aj sami nad sebou.
Slávnostné vyhlasovanie ankety Športovec roka Strednej športovej školy má za sebou prvú štvrť storočnicu. Tento rok som mala možnosť ako novinárka študentského časopisu sledovať tento výnimočný deň zblízka a priniesť vám jeho atmosféru aj exkluzívne rozhovory s ocenenými športovcami.
V Divadle Jána Palárika sa konal už 26. ročník Športovca roka alebo inak Športovec a talent Strednej športovej školy Jozefa Herdu. Táto príležitosť bola pre mňa veľmi zaujímavá, lebo ako žiačka gymnázia by som sa tam z kapacitných dôvodov inak nedostala. Bol to skvelý zážitok. Bola som veľmi zvedavá, ako bude prebiehať nielen hlavný program, ale aj príprava a skúšky pred príchodom hostí.
Našťastie som tam mohla prísť hneď od rána a mohla som vidieť všetky zákulisné momenty. Bolo cítiť, že väčšina ľudí – či už učitelia, športovci alebo naše talenty, ktoré dopĺňali atmosféru celého programu, pociťovali stres a tlak z očakávania, ktoré do celej akcie vkladali. No myslím si, že na výsledok môžu byť všetci pyšní.
Program sa skladal z predstavenia jednotlivých športov, ktoré na škole máme.
Nasledovalo uvítanie hostí, ako napríklad župana Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča či bývalého riaditeľa našej školy Jozefa Jančoviča, ktorý je zakladateľom tejto myšlienky aj samotnej ankety.
Moderátori odovzdali slovo súčasnému riaditeľovi školy Petrovi Tomanovi, ktorý predniesol skvelý motivačný príhovor, adresovaný najmä našim športovcom.
Neskôr, keď už prišlo k oceňovaniu športovcov, tvorili kultúrny program už spomínaní talentovaní žiaci školy. Mohli sme počuť krásny spev, v jednom prípade aj so sprievodom živej kapely či vidieť tanečné vystúpenie dievčat zo Streetbeats crew alebo akrobatické zostavy našich žiačok – aerobičiek.
Keď sa žiaci zo športových tried odobrali domov, víťazi, učitelia a dôležití hostia sa presunuli do Zrkadlovej sály v hornej časti divadla, kde sa konala záverečná recepcia. Tam som mala jedinečnú príležitosť spraviť rozhovory s niektorými výhercami.
Damon Atkinson – baseball
J: Ako si sa k tomuto športu dostal?
D: Už na základnej škole ma mama prihlásila na krúžok a odvtedy to hrám. Žiadny iný šport som neskúsil, takže to je jediný šport, čo som hral celý život.
J: Chceš v ňom aj naďalej pokračovať? Nikdy si nemal krízu či myšlienky, že by si skončil?
D: Určite v ňom chcem pokračovať do konca mojej kariéry a budem sa držať pri tom športe celý život.
J: Si spokojný s výberom našej školy?
D: Určite som spokojný s výberom školy aj s tým, že môžem mať schválený individuálny študijný plán, ktorý mi povoľuje ísť väčšinu času do zahraničia.
J: Ako hodnotíš dnešok? Svoje umiestnenie? Skončil si v prvej desiatke.
D: Páčilo sa mi tu veľmi a dúfam, že budúci rok sa umiestnim na lepšom mieste.
J: Veríš, že nabudúce sa umiestniš možno aj na prvom mieste?
D: Myslím, že áno. Včera som sa dozvedel, že ma chcú do extra ligy, takže dúfam, že áno.
J: Tak to ti gratulujeme a budeme držať palce v ďalšej kariére.
Emma Karhanová – atletika
J: Ako si sa k tomuto športu dostala?
E: Keď som skončila s gymnastikou, tak som nevedela, čo mám začať robiť a kamaráti mi navrhli, či nechcem skúsiť atletiku. Takže vlastne vďaka nim.
J: Tvoj otec aj bratia hrajú futbal, tebe to nikdy nenapadlo alebo nelákalo ťa to týmto smerom?
E: Mamina odmietala, aby som hrala futbal aj ja a myslím si, že sú všetci radi, že majú také spestrenie po futbale.
J: Viem, že si prestúpila z klasického gymnázia do športovej triedy. Si spokojná s týmto rozhodnutím?
E: Áno, má to väčšie výhody ako na klasickom gymnáziu, mám tak viac času na seba a na všetky ostatné povinnosti a lepšie to zvládam.
J: Stíhaš vo voľnom čase aj iné záľuby ako atletiku, alebo je ten šport pre teba v podstate relaxom?
E: Ono je to celé s tým športom tak, že treba tam aj regeneráciu, ale nemám veľa hobby, čiže fakt väčšinu času venujem len tej atletike.
J: Nikdy si nemala chuť skončiť?
E: Tak mala som viacero kríz, keď som bola menšia, ale myslím si, že teraz som už celkom odolná a chcela by som v tom pokračovať aj po strednej či popri vysokej, ak by sa dalo.
J: Veríš, že budúci rok sa možno umiestniš aj v prvej trojke, možno dokonca aj na prvom mieste?
E: Verím, že by sa to mohlo podariť tá prvá trojka, pretože máme nejaké ambície na majstrovstvá Európy, čiže si myslím, že to by nám k tomu mohlo stačiť.
J: Budem ti držať palce. Ďakujem za rozhovor.
Víťaz Športovca roka: Oliver Scheffel – džudo
J: Aké máš pocity z toho, že si vyhral prvé miesto?
O: Veľmi sa z toho teším. Je to už môj ôsmy rok na tejto škole, tak sa z toho naozaj veľmi teším.
J: Ako si sa dostal k tomuto športu?
O: Môj oco aj dedko boli džudisti, tak som sa tak generačne do toho posunul.
J:Baví ťa to? Nikdy si neuvažoval nad skončením alebo nad zmenou?
O: Áno, určite v tom chcem pokračovať. A myslím si, že každý už mal také myšlienky, tak aj ja som ich už mal.
J: Vyhovuje ti naša škola?
O: Určite mám viac priestoru na džudo, hlavne začínam až treťou vyučovacou hodinou, takže môžem ráno trénovať a potom opäť poobede po škole. Za mňa je to ideálne.
J: Máš čas aj na iné veci popri učení a športe?
O: Džudo je celý môj život, viac toho už nestíham.
J: Ďakujem za rozhovor
Žiadne komentáre