Čo v skutočnosti znamená priateľstvo, vzťah alebo láska?
Najväčší dar, ktorý môžeme niekomu darovať, je náš čas. A práve čas je to, čo si dnes navzájom venujeme čoraz menej. Pretože ľudia sa menia v tempe, v hodnotách aj v spôsobe, ako žijeme.
Ako často sa míňame, hoci kráčame po tej istej ceste. Ako často robíme rozhodnutia, ovplyvnené sociálnymi sieťami a akýmsi “statusom”. Je totiž naraz trendom udávať si akýsi sociálny status na základe fotky či instagramového profilu. Ľudia sú čoraz viac zaneprázdnení, zahľadení sami do seba a každý funguje pod akousi maskou svojho internetového profilu. Svet je chladný, menej otvorený a všetko sa zdá rýchlejšie. Vzťahy pôsobia viac surreálne, akoby stratili dotyk s realitou.
Kam sa podela všetka vľúdnosť a láska? Kam sa podeli pozdravy ľudí na uliciach, hoci sa ani nepoznali? Pomoc v núdzi druhým, ba i cudzím? Dnes sa totiž nepozdravia ani tí, ktorí bývajú na tej istej ulici a pomoc je čím ďalej výnimočnejšia, pretože málokto dnes robí veci nezištne.
Možno by sme sa mali častejšie zastaviť a spýtať sa sami seba:
Kedy naposledy sme niekomu naozaj načúvali bez telefónu v ruke? Kedy naposledy sme neurobili niečo len pre seba ale aj pre druhých?
Pretože možno práve v týchto maličkostiach, v úprimnom rozhovore, v úsmeve či v ochote pomôcť sa skrýva to, čo robí život skutočným.
V skutočnosti ľudskosť nikdy nezmizla, len na ňu občas zabúdame.
Keďže ma zaujímalo, ako to vnímajú moji rovesníci, položila som niektorým žiakom našej školy tri otázky :
- Myslíš si, že sociálne siete ľudí skôr spájajú alebo oddeľujú?
- Ako by si jednou vetou opísal/ la, čo ľuďom najviac chýba vo vzťahoch?
- Čo by mohlo pomôcť, aby sa ľudia k sebe správali lepšie?
Dominika (1.B)
Myslím si, že sociálne siete skutočne ovplyvňujú vzťahy medzi ľuďmi, pretože ľudia kvôli internetu zleniveli a radšej vybavia polovicu záležitostí online, akoby to mali vyriešiť osobne. Občas trávime viac času na mobile ako s ľuďmi okolo nás a v tom prípade nás to oddeľuje. Preto sa vždy pri komunikácii s ľuďmi snažím svoju plnú pozornosť venovať im a nepozerať pritom do mobilu.
Ľudia by si mali vzájomne pomáhať, keďže každý z nás žije tento život prvýkrát. Vždy, keď mám ako, tak pomôžem a tak isto si myslím, že aj ľudia v mojom okolí pomáhajú mne. A samozrejme, za pomoc, ktorá ma nič nestojí, nikdy nič neočakávam. Jedným z pozitív sociálnych sietí je, že máme šancu a možnosť “spoznať” ľudí, ktorých bežne nestretneme na ulici. To ale nič nemení na fakte, že vo vzťahoch chýba najviac komunikácia a dôvera. Určite by pomohlo, keby sa ľudia navzájom viac rešpektovali a snažili sa pochopiť jeden druhého. Mali by sme byť k sebe viac empatickí a vždy hľadať kompromisy.
Nina a Natália (2.A)
Ťažko povedať, či sociálne siete ľudí spájajú alebo oddeľujú. Tých, čo sa poznajú aj priamo, skôr spájajú. Oddeľujú ľudí najmä vtedy, ak sa nevenujeme ľuďom okolo nás, ale svoju pozornosť delíme medzi nich a tým, čo aktuálne sledujeme na sociálnych sieťach. Neznámi ľudia na sociálnych sieťach zvyknú skôr hejtovať ako niečo pochváliť. Sociálne siete často umožňujú neznámym ľuďom písať o nás bez nás, s cieľom zosmiešniť, ublížiť. Bez filtra, bez poznania našej osoby, napíšu niečo, čo by v skutočnom, teda reálnom živote nikdy priamo nepovedali.
Vo vzťahoch celkovo chýba priamosť, úprimnosť, ľudskosť a najmä schopnosť komunikovať. Pomohlo by, ak by dobrí ľudia neboli ticho a aby sa viac písalo o dobrých skutkoch a pozitívnych veciach.
Ema, Eliška a Diana (3.B)
Sociálne siete ľudí skôr oddeľujú, pretože chýba priamy kontakt a smajlíky ho nenahradia. Navyše je tam aj veľmi veľa hejtovania. Ľuďom vo vzťahoch chýba porozumenie a schopnosť komunikovať. Niekedy aj ochota komunikovať. Chýba tiež empatia, ľudia sú zameraní viac na seba a svoje problémy. Pomohla by určite úprimnosť a väčšia schopnosť empatie.
Eliška, Radana, Paulína a Tamara (4.A)
Sociálne siete môžu byť aj prínosom najmä vtedy, ak sme odlúčení od priateľov a toto je možnosť, ako s nimi zostať v kontakte. Ľuďom celkovo chýba schopnosť komunikácie. Nevieme efektívne komunikovať a pritom je to niečo, na čom by sme mali pracovať celý život. Ďalej je to vzájomné pochopenie, čo ten druhý prežíva, ako sa cíti, dôvera a kvalitne strávený čas s blízkymi bez sociálnych sietí a telefónu. To, čo by mohlo pomôcť je vzájomný rešpekt a empatia – snaha porozumieť pocitom iných.
Autor : Zoja Hindáková
Žiadne komentáre