Čítate motivačnú literatúru. Alebo hádam sledujete na sociálnych sieťach ľudí, ktorí si vybudovali svoju značku na tom, že vám radia, ako zbohatnúť a stať sa úspešným?
Ak áno, určite dobre poznáte ich filozofiu. Šťastie a úspech vám zaručí tvrdá práca, svedomitá organizácia vášho času, no najmä odhodlanie a vytrvalosť. Ak sa budete riadiť ich radami, nemôžete zlyhať. Jediné, čo vás delí od vášho vysnívaného života, ste vy sami. No je to naozaj tak?
Samozrejme, tvrdá práca a sústredenie sa na cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, nám určite nemôže uškodiť. Na jednej strane naozaj závisí z veľkej časti od nás, kam to v živote dotiahneme.
Mnohí ľudia ale zabúdajú na vonkajšie vplyvy, ktoré môžu stáť v ceste nášmu úspechu. Naša vysnívaná práca pravdepodobne neexistuje vo vákuu. To, či ju získame, nemusí závisieť len od našej snahy, ale napríklad aj od toho, koľko peňazí mali naši rodičia a aké vzdelanie sme vďaka tomu dostali. Bohužiaľ, na naše šance má často vplyv aj to, nakoľko sa podobáme „ideálnemu človeku spoločnosti.“ Ste muž? Ste beloch? Ste kresťan? Ste heterosexuál? Nemáte nejaké zdravotné postihnutie? Všetky tieto a, samozrejme, mnohé ďalšie kritériá určujú, kde sa bude nachádzať vaša štartovacia čiara. Čím menej požiadaviek budete spĺňať, tým viac sa budete vzďaľovať od tých, ktorí dokázali lepšie vyhovieť očakávaniam spoločnosti.
Hovoriť potom o rovnakej šanci na úspech je, podľa môjho názoru, nesprávne. Myšlienka, že všetko závisí len od našej individuálnej snahy, predpokladá, že všetci máme od začiatku rovnaké možnosti a príležitosti. To ale neplatí, hoci ľudia štartujúci z predných pozícií môžu mať pocit, že tí za nimi sa len dosť nesnažia.
Tak napríklad vznikajú tvrdenia, že muži sú inteligentnejší ako ženy, pretože takmer všetci vedci a vynálezcovia z minulosti boli muži. Zabúda sa ale na fakt, že ženy nemali v minulosti možnosť získať také vysoké vzdelanie ako muži. Svetlou výnimkou je Marie Curie Sklodowská či naša Hana Gregorová Lilgová, ktorá však za svoje emancipačné úsilie v prospech slovenských žien musela tiež čo-to prekusnúť.
Inými slovami, hoci sa vlastnou snahou môžeme dostať ďaleko, nesmieme zabúdať, že naše štartovacie čiary nie sú vyrovnané. Myslím si, že by sme to nemali akceptovať ako fakt, ale mali by sme sa to ako spoločnosť snažiť zmeniť. Jedného dňa možno naozaj budeme môcť povedať, že iba my sami sme strojcami svojho šťastia.
Autorka – Anna Pribulová
Žiadne komentáre