Hlavu plnia nevysvetliteľné pocity – emócie.
Kam len ustráchanú dušu skryjem?
Iná, i keď tá istá, krotká, a predsa neskrotná…
Hlboko siahajúce myšlienky ovládajú celé jej bytie,
snaží sa prísť na to, čo je nepoznané.
Čo duša skrýva pred svojím vlastníkom? Či nájomníkom?
Schránkou! Áno!
Z polosna krásna sa na teba usmieva ako voňavý kvet,
ktorý nevie, či žije. No ona to vie! Vie kým je a aká je.
Ale len vo vibráciách pocitov sa ti dá spoznať, len vtedy ju
pochopiť smieš.
Žiadne komentáre