Sebavedomie je istá forma lásky – lásky k sebe samému. Hoci sa to niekomu môže zdať ako „menej potrebná“ vec, v skutočnosti patrí k tým najdôležitejším.
Často sa stáva, že o sebavedomie prídeme a nevieme ho úplne obnoviť. A to je v poriadku. Úprimné sebavedomie prichádza postupne.
Nie je to o tom, že sa pozrieme do zrkadla a povieme si, akí sme krásni, hoci tomu sami neveríme. Sebavedomie nie je o klamaní samého seba. Je to o tom, že aj keď sa jeden deň necítime dobre, príjemne, povieme si: „Dnes nie je môj najlepší deň, ale viem, že budú aj lepšie.“
Sebavedomie je o prijatí toho, čo si naozaj myslíme – bez výčitiek, bez smútku.
Mojou najväčšou skúsenosťou bolo, keď som si našla frajera, cítila som sa dostatočná, dokonalá – akoby mi nič nechýbalo. No keď sa so mnou rozišiel, bolo pre mňa veľmi ťažké to zvládnuť. Celé moje sebavedomie bolo postavené na tom, že som „pre niekoho dosť“. A zrazu – akoby nič zo mňa nezostalo.
Začala som si klásť otázky: Nie som dosť dobrá? Bola pre neho moja povaha „príliš“? Nájde si niekoho lepšieho, ako som ja?
Cítila som, že potrebujem niekoho iného, aby mi moje sebavedomie znova „naplnil“. Skákala som z jedného vzťahu do druhého. Potrebovala som si z iných „vziať“ pocit hodnoty a potom odísť.
Až neskôr som si uvedomila – to, čo robil niekto mne, robím teraz ja iným. Toto poznanie bolo pre mňa obrovské.
Pochopila som, že som klamala samú seba, keď som si myslela, že som dokonalá len preto, že som bola pre niekoho iného dôležitá. A najviac ma bolelo uvedomenie si, že samu seba neviem vnímať ako hodnotnú osobu, ak vedľa mňa niekto nie je.
Začala som sa preto venovať svojmu „JA“. Rozvíjať veci, ktoré ma bavia, v ktorých som dobrá. A práve v tom som začala nachádzať svoje nové sebavedomie – nie v niekom inom, ale v sebe.
Objavila som záujmy, o ktorých som predtým ani netušila, že ma môžu napĺňať. A zistila som, že som v nich viac než dobrá. Konečne som si prestala budovať hodnotu cez iných a preniesla ju do seba samej. Stala som sa lepším človekom.
Predtým som vyhľadávala toxických ľudí – či už do kamarátstva, alebo partnerského vzťahu. To sa na mne aj podpísalo, stala som sa osobou ako oni: neprajnou, zákernou, zlým človekom. Malo to vplyv aj na môj život – veci som vnímala negatívne, k rodine som bola často nepríjemná.
Teraz už viem, že takými ľuďmi, akými sa obklopujeme, takými sa aj staneme.
Vo svojom okolí chcem mať iba úprimných ľudí, ktorí ma môžu v živote len inšpirovať.
Zároveň som si začala viac veriť a budovať zdravé sebavedomie, ktoré pramení z pokoja, nie z chaosu. V pokoji a sebapoznaní som našla svoje hodnoty.
Autorka: Vanessa Matejková
Žiadne komentáre