Šiesteho októbra sme vstali oveľa skôr, ako sme zvyknutí, aby sme mohli navštíviť koncentračný tábor v Osvienčime. Cesta bola dlhá a v to ráno nás privítalo skutočne jesenné počasie. Zima a hmla podtrhávali atmosféru tohoto miesta. Predtým, než sme začali našu prehliadku, museli sme absolvovať niekoľko bezpečnostných kontrol. Celý tábor bol obohnaný ostnatým drôtom, cez ktorý už v minulosti neviedla žiadna cesta von.
Naša prehliadka začala pri známej bráne s nápisom ,,Arbeit macht frei”. Pokračovali sme do bývalých vojenských barakov, v ktorých boli vystavené rôzne pozostatky z danej doby. Mohli sme tam vidieť kufre, hrnce, kefy, zubné kefky, topánky, ba aj ľudské vlasy. Zrazu sme si všetci uvedomili, že to nie je iba text v učebnici, ale sú to skutočné osudy ľudí.
![](https://www.novyblesk.sk/wp-content/uploads/2022/11/Osviencim_brana-1024x768.jpg)
![](https://www.novyblesk.sk/wp-content/uploads/2022/11/Osviencim_baraky.jpg)
![](https://www.novyblesk.sk/wp-content/uploads/2022/11/Osviencim_kufre--1024x768.jpg)
Neskôr nám bola ukázaná ,,Stena smrti”, kde príslušníci SS zastrelili mnoho väzňov. Zapálením sviečky pri danej stene sme chceli prejaviť svoj súcit k obetiam tejto svetovej tragédie. Bolo to naozaj dojímavé. Osudy Slovákov na tomto mieste nám boli priblížené výstavou, ktorá bola organizovaná Múzeom SNP.
Druhá časť našej prehliadky sa uskutočnila v blízkom tábore Brezinky. Určite každý z nás pozná toto prostredie z historických filmov. Veľa budov sa tu síce nezachovalo, no aj tak si tu človek uvedomí pominuteľnosť života.
![](https://www.novyblesk.sk/wp-content/uploads/2022/11/Osviencim_mapa-1024x768.jpg)
Bol to jednoznačne zážitok, ktorý by mal každý vyskúšať aspoň raz na vlastnej koži. Tie spomienky budeme mať v pamäti asi do konca života. Došlo nám, že len človek dokáže človeku takto ublížiť. V časoch, keď sme svedkami toho, aká je demokracia krehká a ako ľahko sa môže sloboda zmeniť v autokraciu či totalitu, je potrebné si tieto veci pripomínať a oveľa nástojčivejšie o nich hovoriť.
Uvedomili sme si, akú veľkú hodnotu má pre nás rovnosť všetkých. A že máme veľké šťastie, že žijeme v tejto dobe.
Ďakujeme pani profesorke Rybovej a Vidovej, že nám umožnili takýmto spôsobom viac spoznať históriu a osudy ľudí, ktorých zasiahla.
Lenka Šefčíková a Alexandra Rafayová (3.B)
Žiadne komentáre