Návšteva miesta, odkiaľ nebola cesta späť

Šiesteho októbra sme vstali oveľa skôr, ako sme zvyknutí, aby sme mohli navštíviť koncentračný tábor v Osvienčime. Cesta bola dlhá a v to ráno nás privítalo skutočne jesenné počasie. Zima a hmla podtrhávali atmosféru tohoto miesta. Predtým, než sme začali našu prehliadku, museli sme absolvovať niekoľko bezpečnostných kontrol. Celý tábor bol obohnaný ostnatým drôtom, cez ktorý už v minulosti neviedla žiadna cesta von.

Naša prehliadka začala pri známej bráne s nápisom ,,Arbeit macht frei”. Pokračovali sme do bývalých vojenských barakov, v ktorých boli vystavené rôzne pozostatky z danej doby. Mohli sme tam vidieť kufre, hrnce, kefy, zubné kefky, topánky, ba aj ľudské vlasy. Zrazu sme si všetci uvedomili, že to nie je iba text v učebnici, ale sú to skutočné osudy ľudí.

,,Arbeit macht frei“, (práca oslobodzuje) nápis na bráne, ktorou vchádzali Židia do koncentračného tábora
Bývalé vojenské baraky
Kufre, ktoré patrili zajatcom tábora

Neskôr nám bola ukázaná ,,Stena smrti”, kde príslušníci SS zastrelili mnoho väzňov. Zapálením sviečky pri danej stene sme chceli prejaviť svoj súcit k obetiam tejto svetovej tragédie. Bolo to naozaj dojímavé. Osudy Slovákov na tomto mieste nám boli priblížené výstavou, ktorá bola organizovaná Múzeom SNP.

Druhá časť našej prehliadky sa uskutočnila v blízkom tábore Brezinky. Určite každý z nás pozná toto prostredie z historických filmov. Veľa budov sa tu síce nezachovalo, no aj tak si tu človek uvedomí pominuteľnosť života.

Mapa miest, odkiaľ boli zajatci zvážaní do koncentračného tábora Auschwitz

Bol to jednoznačne zážitok, ktorý by mal každý vyskúšať aspoň raz na vlastnej koži. Tie spomienky budeme mať v pamäti asi do konca života. Došlo nám, že len človek dokáže človeku takto ublížiť. V časoch, keď sme svedkami toho, aká je demokracia krehká a ako ľahko sa môže sloboda zmeniť v autokraciu či totalitu, je potrebné si tieto veci pripomínať a oveľa nástojčivejšie o nich hovoriť.

Uvedomili sme si, akú veľkú hodnotu má pre nás rovnosť všetkých. A že máme veľké šťastie, že žijeme v tejto dobe.

Ďakujeme pani profesorke Rybovej a Vidovej, že nám umožnili takýmto spôsobom viac spoznať históriu a osudy ľudí, ktorých zasiahla.


Lenka Šefčíková a Alexandra Rafayová (3.B)

Loading...
Niečo sa pokazilo Načítať

Žiadne komentáre

Pridajte komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.