Na koho sa majú žiaci v ťažkých chvíľach obrátiť?

Duševné choroby sú stále tabuizovanou témou. Aj napriek tomu, že sa dnes v rebríčku najčastejších práceneschopností pohybujú viac než vysoko. Zaujímavý je fakt, že 10% na Slovensku evidovaných pacientov je vo veku do 19 rokov. Ako sa k tomuto problému stavia naša škola? Máme školského psychológa? Na koho sa môžu žiaci obrátiť? 

Problém nás všetkých

Trasiem sa, tepová frekvencia stúpa, začínam sa potiť, striasa ma zima, plačem, nevládzem. V druhom ročníku som si prešla niekoľkými stavmi, kedy sa úzkosť už nedala ustáť. A nielen ja. Počas necelých troch rokov som na školských záchodoch stretla nejednu plačúcu, zúfalstvom sa trasúcu spolužiačku. Nejednu kamarátku, ktorá nevládze, nemá motiváciu a ráno ani energiu na vstatie z postele. Či nejedného známeho pociťujúceho obrovský tlak, ktorý ho v konečnom dôsledku paralyzuje a privádza do beznádeje. 

First world problems, povie si niekto. Deti, nesťažujte sa.

Pravdou však je, že kolektívna ľahostajnosť voči téme duševného zdravia je bezpochýb prítomná a začína už pri zľahčovaní menej závažných nevysporiadaných vnútorných epizód jednotlivcov. A prechádza do ignorácie vážnejších diagnóz, v dôsledku čoho nevie byť častokrát pacientom poskytnutá  adekvátna pomoc. 

Občas na to pri  ľuďoch v mojom okolí s diagnostikovanou depresiou  zabúdam. Poviem im, že aj mne je ťažko, všetkým je ťažko. Nech nežijú v bubline. Milióny ľudí hladujú, nemajú strechu nad hlavou. Dejú sa iné, ďaleko horšie veci. Svet sa netočí len okolo nich! Zabúdam, že duševné choroby nie sú výplodom fantázie ani prostriedkom sťažovania sa na krutosť vlastného osudu. Zabúdam, že depresia je reálna choroba, ktorú treba liečiť s rovnakým citom ako fraktúru. 

Duševné poruchy ako také sú zaraďované medzi poruchy, ktoré sa najviac podieľajú na práceneschopnosti a celkovej záťaži spoločnosti. Už teraz je depresia štvrtou najčastejšou príčinou poberania invalidného dôchodku. Odhady odborníkov tvrdia, že duševné ochorenia stoja až 4% svetového HDP. 

Napriek tomu, že sa téma dotýka bezpodmienečne všetkých,  diskusia sa otvára iba veľmi pomaly. Prevencia a včasná intervencia nadväzujúca na dostatočný počet odborných kapacít je problémom, ktorý treba riešiť čo najskôr.

Na koho sa obrátiť

Necelý mesiac po prepuknutí pandémie, konkrétne 6. apríla, bol na webe našej školy zverejnený oznam o Linke psychologickej podpory pre obyvateľov Trnavského kraja. Na tejto telefónnej linke sú pre všetkých, ktorí to potrebujú, k dispozícii odborníci na mentálne zdravie pripravení vypočuť si vás a poradiť vám.  Na koho sa ale môžu žiaci obrátiť so svojimi pocitmi mimo pandémie? Aké kroky v oblasti duševného zdravia pre svojich študentov poskytuje naša škola? 

Ak ste si niekedy položili otázku, či máme na škole psychológa, odpoveď je nie. Kedysi v priestoroch internátu psychologička pôsobila, no momentálne je najbližšie k tejto funkcii pani profesorka Václavová ako výchovný a kariérny poradca. Zväčša za ňou chodia žiaci s otázkami ohľadom výberu seminárov, vysokej školy či vypĺňania prihlášok, no práve ona je osobou určenou aj na riešenia osobných a vzťahových problémov. 

Pokiaľ sa žiak  výchovnému poradcovi, alebo inému pedagógovi zverí, škola ho vie presmerovať na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sa danému problému povenujú už povolaní z radov odborníkov. Zavolať a požiadať o poradenstvo však môže žiak aj priamo a bezplatne sám cez kontaktné údaje uvedené na stránke CPPPaP. 

Ale aj napriek poradniam, v ktorých žiakom trpiacim úzkosťou, hnevom, hlbokým smútkom, depresiou, poruchami príjmu potravy či inými problémami poradia a pomôžu, chýba (nielen) na našej škole komplexné podchytenie tejto témy. Už samotná prítomnosť psychológa priamo v priestoroch školy je skvelým prostriedkom v oblasti prevencie a zvyšovania povedomia o tejto problematike.  Zvyšovania povedomia o tom, že o duševné zdravie sa treba starať a je úplne normálne o tom hovoriť. 

(Navštívené 75-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.