V nasledujúcom rozhovore sa dozviete viac o jej cestách, najzaujímavejších zážitkoch a o tom, čo jej cestovanie prinieslo.

Prečo ste začali cestovať ?

Pretože milujem spoznávať nové krajiny, ľudí, kultúry, jedlá, prírodu…

Ktorá krajina vás najviac očarila  a prečo ?

Taliansko, to je moja srdcová krajina a prečo ? Tá pohoda ľudí. Ľudia sú tam takí pohodoví, sú na kávičke, nikam sa neponáhľajú, sú milí, príjemní.

Čo vás cestovanie naučilo o sebe ?

Akceptovanie multikultúry. Niekedy mám obavy z ľudí na základe ich vzhľadu a pritom nemám žiadne dôvody, argumenty. Nikdy mi nikto neublížil, nič sa nestalo,  ale mám vnútorný odstup a to chcem zmeniť. Aj  preto cestujem.

Kam vás cestovanie posunulo ?

Dokážem veci, v  ktoré som predtým ani nedúfala. Štyri dni iba s ruksačikom a tromi tričkami. Človek k tomu,  aby spoznával svet, potrebuje veľmi málo a dá sa cestovať aj za lacno, dá sa cestovať low cost aj na sever,  do Škandinávie,  bez toho,  aby sme sa vyhovárali. V súčasnosti sa  DÁ !

Ktoré miesto by ste odporúčali každému aspoň raz navštíviť ?

Škandináviu. Pre mňa čisté, veľmi kultúrne krajiny, ľudia sú posunutí jazykovo aj mentálne. Babka ide do autobusu a pípne sa mobilom. Krajina je vyspelejšia, nikto sa nikde netlačí. Prišlo mi, že sú tam mentálne vyspelejší ako my.

V čom sa líši život v iných krajinách od života na Slovensku ? 

Vzhľadom na to, že nechodievam na dlho, tak sa to ťažko posudzuje, ale mám pocit, že napríklad v reštaurácii v krajinách,  v ktorých  som bola,  sa na mňa viac usmievali , opýtali sa,  čo si dám, či mi chutilo. A to  aj v obchodoch a iných zariadeniach. Ústretovosť ľudí, milota. To ma očarilo.

A potom to, ako sa  v niektorých krajinách  ľudia správajú k svojmu prostrediu. V parkoch,  kde je veľa psíčkarov,  nevidíte odpadky, ale to závisí od krajiny. Tam,  kde som  bola ja, som si povedala, že si ľudia vážia,  kde žijú a starajú sa o to. Tu u nás by som sa bála si ísť ľahnúť na deku do parku alebo sadnúť si a prečítať si knihu. Toto mi tu chýba, že si nemáme ísť kam len tak oddýchnuť.

V čom spočíva, podľa vás,  najväčší význam cestovania ?

Otvoriť obzory,  zistiť , že nie sme jediní na svete. Ľudia dokážu žiť inak, správať sa inak, fungovať inak, potom sa človek zamyslí nad tým,  ako to funguje tu. Povedať  si,  ako sa máme my dobre oproti nejakým chudobnejším častiam sveta. Vážiť si,  kde žijeme, lebo sú krajiny a oblasti, kde sa žije oveľa horšie ako u nás. My si tu už nevážime nič. Stále na všetko Slováci frflú a pritom naša krajina je jedna z najkrajších – najmä prírodou a pamiatkami.

My sa nesnažíme prilákať ľudí sem a ukázať,  aké máme Slovensko. Tu prídete a míňate kopu peňazí za parkovné, pomaly nemáme ísť kam na záchod, toalety katastrofa. My si nevážime,  čo máme. Keď prídete inam, zistíte, že aj v malej dedinke dokáže byť čistý záchod.

My sme takí, len pozerať na druhých a keď prídete inam,  si poviete:  „ A prečo to aj u nás nemôže byť?“ Prečo v iných krajinách dodržiavajú pravidlá a u nás nie? Stačí,  keď prejdete cez hranice do Rakúska a zrazu všetci idú rýchlosťou akou majú, prekročíte hranice na Slovensku… ako keby sme sa nevedeli správať. Tým, že môžeme cestovať, by sme sa mali naučiť aj správať.

Keby ste mohli zajtra niekam odcestovať, kam by to bolo ?

Južné Španielsko ! Južné Španielsko,  v máji by sa tam ešte dalo s teplotami vydržať.  Išla by som Granada, Sevilla, Gibraltár. Ak máte letenku, ja som do hodiny zbalená. Južné Španielsko jednoznačne, to je môj sen.

Len,  bohužiaľ,  letenky sú drahé a tam sa musí ísť v takomto období ako je teraz.

Ak chceš niečo pochodiť , tak sa to nedá v letných horúčavách, kedy sa tam nedá dýchať,  a na to je ideálne obdobie september, október a máj. Jún už je tragický. Ešte Madeira a Azorské ostrovy,  lebo tam je nádherná príroda, kultúra, dedinky.

Ďakujeme pani zástupkyni za jej čas a ochotu  podeliť sa s nami o svoje skúsenosti a  zážitky.

Prajeme vám príjemné leto, veľa pekných zážitkov a šťastnú cestu za novými dobrodružstvami, kamkoľvek sa počas prázdnin vyberiete.

Autorky: Emma Pereslény a Nelly Lukáčová II.A

Zdroj fotiek: – archív p. zástupkyne Študencovej

The post Cestovanie nás učí viac, ako si myslíme. Na slovíčko s pani zástupkyňou appeared first on Nový Blesk.

Od pandémie k modernému vzdelávaniu 

Bolo by chybou zatvárať dvere na prahu škôl pred modernými technológiami.  Digitalizácia vzdelávania sa stala nevyhnutným krokom k tomu, aby sme udržali krok s potrebami 21. storočia. Aj naša škola sa snaží udržať tento pomyselný krok s dobou. Ako to však vidí digitálny koordinátor školy,  pani profesorka  Vanáková?  

Digitalizácia školy začala výraznejšie približne od roku 2023. Hoci určité prvky využívania technológií existovali už aj predtým, zásadný zlom nastal počas pandémie ochorenia COVID-19. Práve toto obdobie ukázalo, že školy nie sú dostatočne pripravené na online vzdelávanie, najmä, čo sa týka technického vybavenia, kvality pripojenia a dostupnosti informačno-komunikačných technológií pre žiakov. Pandémia tak priniesla dôležité uvedomenie si potreby modernizácie. Školy aj Ministerstvo školstva začali venovať väčšiu pozornosť digitalizácii ako nevyhnutnej súčasti vzdelávacieho procesu. 

Významný posun nastal približne pred tromi rokmi, keď sa škola zapojila do projektu DigiEdu. Tento projekt umožnil vybaviť učebne modernou IKT technikou a zároveň zabezpečiť kvalitnejšiu sieťovú infraštruktúru. Okrem techniky sa kladie dôraz aj na vzdelávanie učiteľov. Na škole pravidelne prebiehajú aktualizačné a inovačné školenia zamerané na využívanie moderných softvérov, digitálnych nástrojov a nových vyučovacích postupov.  

Súčasťou týchto školení je aj oblasť umelej inteligencie, ktorá sa postupne začleňuje do vyučovania. Tieto aktivity umožňujú učiteľom reagovať na aktuálne trendy a zefektívniť vyučovací proces prostredníctvom technológií. 

Proces obnovy techniky bol sprevádzaný viacerými komplikáciami, najmä časovým oneskorením. Škola musela pomerne dlho čakať na dokončenie siete, ako aj na dodanie samotnej IKT techniky. Pozitívne však je, že dnes už má škola moderné vybavenie k dispozícii.  

Okrem toho už pred tromi rokmi investovala aj do inovatívnych technológií, ako sú 3D tlačiareň a virtuálna realita, ktoré rozširujú možnosti vyučovania. Zároveň však platí, že samotná dostupnosť techniky ešte nezaručuje jej využívanie. Veľa závisí od prístupu jednotlivých vyučujúcich – od ich ochoty a záujmu začleniť nové technológie do výučby. 

Plánov na modernizáciu je viacero, no ich realizácia bude závisieť od konkrétnych podmienok. V súčasnosti má škola vďaka projektu DigiEdu dostatok techniky, takže prioritou je najmä jej efektívne využitie. Kľúčovým krokom je dokončenie sieťovej infraštruktúry, rozmiestnenie techniky do učební a postupná výmena starších zariadení za nové. Cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré bude podporovať moderné vyučovanie a uľahčí prácu učiteľom aj študentom. Digitalizácia by pritom nemala byť len o zavádzaní techniky, ale najmä o jej zmysluplnom využití vo vyučovacom procese. 

Modernizácia sa týka aj bežných tried. Do budúcnosti sa počíta s výmenou starších repasovaných notebookov za stabilné počítačové zostavy, ktoré by mali zabezpečiť spoľahlivejšie fungovanie počas vyučovania. Dataprojektory v triedach sú zatiaľ postačujúce, ich výmenu škola nepovažuje za nevyhnutnú. V praxi sa však často objavujú problémy s pripojením – najmä s HDMI káblami a rôznymi redukciami. Tieto problémy by mali byť odstránené práve zavedením PC zostáv v triedach. Ich plnohodnotné využitie je však podmienené kvalitnou a stabilnou internetovou sieťou, na ktorej dokončení škola momentálne pracuje. 

AI na vyučovaní? 

„ChatGPT, napíš mi sloh na tri normostrany o štúrovcoch.“ Ruku na srdce – táto veta už zaznela v nejednej  detskej izbe. Umelá inteligencia sa stáva čoraz aktuálnejšou témou. Pani profesorka  Klementisová  však zvolila iný postoj,  ako by ste očakávali: 

Rovesnícke vyučovanie aj umelá inteligencia sa mi zdali  vhodné vzhľadom na témy hodín týkajúce sa biológie človeka. Od prvého ročníka sa žiaci pýtajú, kedy sa už bude „ preberať človek”.  Z mojich skúseností vyplýva, že keď prídu na rad sústavy človeka, nadšenie žiakov opadá. Čaká na nich kvantum informácií, ktoré musia „stráviť”. 

 To bol hlavný dôvod voľby inej metódy vo vyučovaní. No a AI? Dnes ju už používa každý. Vďaka inovačnému vzdelávaniu som sa inšpirovala učiteľmi, ktorí AI zavádzajú do výučby. Tak som si povedala, prečo nie.? 

Úlohou žiakov v tímoch bolo kreatívne spracovať a zrozumiteľne prezentovať spolužiakom pridelenú tému (oporná sústava, tráviaca sústava,..). Podmienkou bolo použiť vo výslednej prezentácii: 

• 2-3 videá s využitím AI, Notebook LM, Canva, Genially, ClipChamp, CapCut,..  

• zábavnú aktivitu – kvíz, osemsmerovku, tajničku, hru s využitím Canva, Kahoot, Thea, Genially, Wordwall..  

• prípadne test s 20 otázkami na overenie základných faktov – MS Forms,..  

• a v závere nezabudnúť uviesť zdroje, z ktorých bude priznaná práca s AI
   

Dúfala som najmä v to, že žiaci budú viac premýšľať, viac sa zapoja, nebudú len pasívnymi prijímateľmi informácií. Chcela som,  aby  učivo skúsili uchopiť sami a zároveň kládli adekvátne otázky a  pokúšali sa na ne hľadať odpovede. Čakala som, že sami prevezmú zodpovednosť za vlastné učenie. Zároveň som verila, že efektívne využijú pri svojej práci aj nástroje AI, ktoré sme si na hodinách predstavili.  

A čo sa týka môjho hodnotenia – som spokojná. Všetko dopadlo tak, ako malo. Boli aj úspešné, aj menej úspešné prezentácie. Dôležité je, že všetkým žiakom bol poskytnutý priestor. Každý ho využil,  ako vedel. A každý, vrátane mňa, sa niečo naučil. Z dotazníkov žiakov vyplynuli pozitívne slová aj kritické pripomienky. Za obe som vďačná.  

AI vo vyučovaní nevnímam ako univerzálne riešenie. Ak sa používa citlivo, premyslene a s rešpektom, môže byť všeobecne užitočnou podporou pri učení. Vždy má však slúžiť človeku – učiteľovi, žiakovi – nie ho nahrádzať 

Online maturitka –  formalitka! 

Tento rok sa naša škola po prvýkrát zúčastnila online maturít. Predstava, že by kľúčová skúška stredoškolského štúdia prebiehala pred obrazovkami počítačov, so sebou prináša rovnaké množstvo nadšenia ako pochybností. Ako zabezpečiť, aby študenti nepodvádzali  pomocou umelej inteligencie? Čo ak zlyhá internetové pripojenie v najnevhodnejšej sekunde? Pani zástupkyňa Študencová nám objasní,  ako to vlastne celé prebiehalo:  

Žiaci maturitných tried si mohli vybrať, či budú písať maturitný test zo slovenského jazyka  online formou alebo papierovou formou. Predtým, ako si definitívne zvolili formu, mali skúšobné testovanie, aby sa oboznámili s prostredím PET (platforma elektronického testovania).  To mali dvakrát.  

Tí, ktorých táto forma oslovila, povedali, že áno, idem do toho. V decembri mali celoslovenské záťažové testovanie. To znamená, že prebehlo testovanie v rovnaký deň a v rovnakom čase na všetkých stredných školách na celom Slovensku. Zisťovalo sa, či je  systém PET schopný spracovať také veľké množstvo dát. Po tomto termíne už žiaci museli dať definitívne vyjadrenie, či budú maturovať online alebo nie.  

Pri skúšobnom a záťažovom testovaní boli testy upravené počtom úloh na 45 min. Vo februári prebehla generálna skúška testom, ktorý obsahoval rovnaký počet úloh a test reálnej maturity. Celý priebeh bol rovnaký ako v riadom termíne 10. marca 2026. Škola si preverila organizačné aj technické zabezpečenie. 

 PET prostredie ponúka rôzne pomocné nástroje, napr. zväčšiť si časť textu, farebne si zvýrazniť riadok, preklikávať sa medzi úlohami, dať si záložku, ak sa žiak chce k niektorej úlohe vrátiť, čo je výhoda oproti papierovej forme, aj opravovanie odpovedí je v PET jednoduchšie.  Žiak jednoducho prepíše odpoveď alebo preklikne správnu odpoveď pri výbere z možností. Nevýhodou je, že žiaci nie sú naučení zo školského prostredia robiť takéto dôležité testy elektronicky a pero a papier sú pre nich prirodzenejšie. 

Ako prebieha príprava? Predtým, než začne testovanie, školský správca siete urobí diagnostiku počítačov, nastaví požadované parametre počítačov, zrušia sa niektoré funkcionality, počítač je prispôsobený tomuto testovaniu a má niektoré funkcie obmedzené. Na počítači, ktorý je takto nastavený, nie je možné otvoriť dve okná. Program PET  je ošetrený tým, že v momente, ako klikneš mimo poľa, to znamená napríklad stlačíš Escape,  program sa zastaví, IT administrátor na svojom počítači vidí, že sa niečo udialo. Escape môžeš dať napríklad omylom  alebo cielene (ideš sa pozrieť na internet). IT administrátor vyrieši problém, napr. omylom stlačený Escape alebo problém s myšou a cez svoj počítač povolí žiakovi pokračovať. 

Žiak má na lavici aj papierové odpoveďové hárky, ktoré vypĺňa súčasne ako zapisuje odpovede do PET. Dôvodom je, aby v prípade technického zlyhania nestratil svoje odpovede. V prípade výpadku internetu, elektriky (škola nemá náhradné zdroje), alebo akéhokoľvek technického problému, ktorý nie je možné operatívne vyriešiť , žiak automaticky prechádza na papierový test, ktorý má k dispozícii na lavici vo vytlačenej forme. Takže, ak by sa niečo také ako výpadok prúdu alebo internetu stalo, v momente chytá do ruky test a pokračuje v papierovom teste.  

Očakáva sa, že postupne bude celá externá časť maturitnej skúšky online. V budúcom školskom roku by mala k online maturite zo slovenského jazyka  pribudnúť aj online maturita z matematiky.  Bližšími informáciami, či bude online maturita povinná alebo stále dobrovoľná a z ktorých predmetov, zatiaľ škola nedisponuje. 

Tento rok nenastali žiadne komplikácie ani technické ani organizačné, prebehlo to tak, ako sme boli nacvičení, nikto nemal žiadny technický problém, internet fungoval, nič sa nepokazilo. Žiaci ocenili, že hneď po odovzdaní testu mali predbežné výsledky a ocenili funkčnosť a prehľadnosť PET. 

 Technológie a umelá inteligencia sú už dnes súčasťou našich životov a postupne sa stávajú aj súčasťou vzdelávania. Budúcnosť školstva teda bude skôr o tom, ako ich využiť tak, aby zostali našimi pomocníkmi a nie náhradou za vlastné vedomosti a schopnosti.  

 Nina Sobotková II.A  

The post Učebnica, tablet, pero a… AI? appeared first on Nový Blesk.

Dnes sa zdá, že peniaze určujú takmer všetko. To, čo nosíme, ako vyzeráme alebo kam smerujeme, často ovplyvňuje to, ako nás vnímajú ostatní. Značky, luxus a drahé veci sa stali symbolom úspechu – aj keď to tak v skutočnosti nemusí byť.

Veľký vplyv na to majú najmä sociálne siete. Na Instagrame či iných platformách vidíme ľudí, ktorí majú „dokonalý život“ – krásne oblečenie, drahé dovolenky a neustály úspech. Lenže to, čo vidíme, je často len výber toho najlepšieho. Realita býva úplne iná.

Problém je, že mladí ľudia si to často porovnávajú so svojím vlastným životom. Môžu mať pocit, že nie sú dosť dobrí, úspešní alebo bohatí. Postupne sa tak vytvára predstava, že existuje len jeden správny spôsob života – mať peniaze, byť obdivovaný a „žiť na úrovni“.

Ale je to naozaj tak? Znamená hodnota človeka to, koľko má peňazí?

Ak by sme sa na svet pozerali iba týmto spôsobom, stratili by význam mnohé povolania a hodnoty, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Nie všetko sa dá vyjadriť peniazmi – napríklad pomoc druhým, priateľstvo či spokojnosť.

Tento tlak sa neprejavuje len v tom, ako chceme vyzerať, ale aj v dôležitých životných rozhodnutiach.

Medzi maturantmi sme urobili anketu, v ktorej sme sa zadali jednu otázku:

Môj výber vysokej školy bol ovplyvnený najmä:

1. Tým, čo ma baví, aj keď nie som si úplne istý budúcim uplatnením.
2. Skôr praktickými dôvodmi – zameranie má dobré uplatnenie, hoci to nie je to, čo by ma skutočne bavilo/ napĺňalo.
3. Podarilo sa mi nájsť školu, ktorá ma aj zaujíma a odbor má dobré uplatnenie.

Výsledky ukázali, že až 72% našich maturantov  označilo možnosť „c“, teda školu, ktorá by ich mohla uživiť a zároveň aj baviť. 17% označilo možnosť „b“ a riadia sa  skôr praktickými dôvodmi.  Dali prednosť istote a uplatneniu na úkor školy, ktorá by ich bavila viac a iba 11% ide študovať niečo, čo ich zaujíma, hoci nemajú úplnú istotu budúceho uplatnenia.

Ukazuje sa tak, že otázka hodnôt nie je len teoretická. Mladí ľudia ju riešia každý deň – pri rozhodovaní o svojej budúcnosti.  Ale je správne uprednostniť istotu pred tým, čo nás baví? Alebo by sme mali riskovať a robiť to, čo nám dáva zmysel?

Pravda asi nie je úplne čiernobiela. Peniaze sú dôležité – umožňujú nám žiť, osamostatniť sa a fungovať v spoločnosti. Na druhej strane, ak robíme niečo, čo nás nenapĺňa, môže to viesť k nespokojnosti.  Možno je preto dôležité hľadať rovnováhu.  Je uspokojivé, že našim maturantom sa to podarilo v prevažnej miere skĺbiť.

Skutočnú hodnotu vecí si totiž často uvedomíme až neskôr – keď zistíme, že peniaze síce dokážu veľa, ale nie všetko. Zdravie, vzťahy či pocit spokojnosti si za ne kúpiť nevieme.

Autorka : Zoja Hindáková

The post Ilúzia hodnôt. Čo je dnes naozaj dôležité a a aký to má dopad na náš výber budúcnosti ? appeared first on Nový Blesk.

1. Vedeli ste, že UV žiarenie pôsobí aj vtedy, ak nesvieti slnko?

Riziko poškodenia kože existuje vždy. Mnohí si myslia, že pred UV žiarením nám stačí chrániť sa len keď je teplo a slnečno. To je mýtus. UV žiarenie pôsobí na našu pokožku aj ak je zamračené. Aj keď vtedy nie je až také  intenzívne, stále predstavuje určité riziko.

2. Vedeli ste, že existuje viac typov UV žiarení?

Slnko produkuje UV A, UV B a UV C žiarenie. UV C na zemský povrch nedosahuje,  ale UV A a UV B tvoria našu atmosféru. UV A (A – aging) síce nespôsobuje spálenie,  ale preniká hlboko do kože a poškodzuje kolagén. Prechádza slnkom aj oblakmi, takže na nás pôsobí celoročne. UV B (B – burn) podporuje tvorbu vitamínu D, ale pri zlej ochrane môže spôsobiť rakovinu kože. V zime je menej intenzívne ako cez leto.

3. Vedeli ste, že poškodenie kože sa počas života hromadí?

UV žiarenie pôsobí na našu pokožku dlhodobo a jeho účinky sa môžu prejaviť až po rokoch. Je veľmi dôležité chrániť sa pred slnkom už od veľmi mladého veku. Najviac treba dávať pozor na krk, tvár a hlavu, pretože sú najcitlivejšie na slnko.

4. Vedeli ste, že opálenie je ochranná reakcia kože?

Na poškodenie kože slnkom nám úplne stačí opálenie. Opálenie je obranná reakcia kože na poškodenie UV žiarením. Koža si začne vytvárať viac melanínu, aby sa ochránila pred ďalším alebo horším poškodením. Toto poškodenie zvyšuje riziko rakoviny kože.

5. Vedeli ste, že vysoký SPF faktor nám sám o sebe nestačí?

Vysoký SPF (faktor ochrany pred slnkom) nás sám o sebe neochráni. SPF blokuje iba UV B žiarenie, pre lepšiu ochranu treba nájsť krém, ktorý chráni pred UV B aj UV A. Správne používanie krému je tiež veľmi dôležité. Treba naniesť dostatočné množstvo a pravidelne sa natierať, najmä po kúpaní alebo spotení.

6. Vedeli ste, že existuje pravidlo ABCDE?

Pravidelná kontrola znamienok môže pomôcť odhaliť komplikácie včas. Existuje jednoduché pravidlo ABCDE, podľa ktorého si môžeme znamienka kontrolovať. Sledujeme, či je znamienko asymetrické, ako je ohraničené, alebo či nemá vystúpené okraje, či má divnú farbu, ako je veľké a či sa mení a rastie. Podľa tohto pravidlá vieme rozpoznať varovné príznaky melanómu, kým nie je príliš  neskoro.

Autorky: Viktória Ďurišová a Diana Gajarská

The post Slnko nie je vždy náš priateľ. Čo ste vedeli a čo nie o UV žiarení appeared first on Nový Blesk.

Začnime od začiatku. Ráno vstanete, nalejete si pohár vody a vypijete ho. Nič sa nestane. Nestanete sa ženou, nezačnete plakať pri reklamách na jogurty a vaša hladina estrogénu zostane presne tam, kde bola. A to napriek tomu, že vo vode skutočne nejaké estrogény sú — len v takých  nepatrných stopových množstvách, že telo si ich ani nevšimne. Ale niekde v rieke, kde táto voda predtým tiekla, to pre rybu dopadlo trochu inak. Dobré ráno.

Ako sa tam tie estrogény dostali? Jedným zo zdrojov je hormonálna antikoncepcia. Dnes ju v mnohých európskych krajinách užíva približne polovica až dve tretiny žien v reprodukčnom veku. Hormóny sa vylúčia, skončia v odpadových vodách a čistiarne? No… robia čo môžu, ale estrogény sú zákerné. Prechádzajú ako VIP hostia cez filtráciu a pokračujú ďalej do riek, jazier a, áno, aj do vašej fľaše minerálky s „prírodným” zdrojom.

Kto trpí najviac? (Spoiler: nie vy)

Okolo roku 2008 nemeckí vedci oznámili, že v odpadových vodách našli estrogény — a internet sa chopil tejto správy s nadšením, aké by závidel aj samotný výskum. Feminizácia mužov, koniec civilizácie, tajné sprisahanie. Vedci zatiaľ dospeli k oveľa nudnejšiemu záveru: ľuďom sa nič nedeje. Rybám áno, ale to nikoho veľmi  nezaujímalo.

Pravda je oveľa nudnejšia — a zároveň oveľa smutnejšia, ak ste ryba.

Skutočnými obeťami estrogénov vo vode sú totiž vodné živočíchy. Ryby a obojživelníky sú na hormonálne zmeny vo vode citlivé. Vedci zaznamenali prípady, kedy samce rýb začali produkovať vajíčka. Áno, čítate správne. Samce. Vajíčka.

Žaby na tom nie sú o nič lepšie — niektoré populácie zaznamenali dramatickú zmenu pomeru pohlaví. V určitých riekach je dnes na jedného samca až päť samíc. Čo znie ako ideálna situácia pre jedného konkrétneho samca, pre populáciu ako celok to znamená pomaly katastrofu.

A čo my, ľudia?

Tu nastáva tá menej dramatická časť.

Koncentrácie estrogénov v pitnej vode sú pre ľudí rádovo nižšie ako to, čo by malo akýkoľvek merateľný fyziologický účinok. Je to asi ako keby ste sa pokúšali osoliť polievku tým, že nad ňou pomávate vrecúškom soli. Gesto existuje, výsledok nie.

Faktory, ktoré skutočne ovplyvňujú hladinu estrogénov u mužov? Obezita (tukové tkanivo produkuje estrogén), alkohol (poškodzuje pečeň, ktorá inak estrogén odbúrava), stres a… no, starnutie. Teda presne tie veci, na ktoré internet rád zabúda, keď hľadá výraznejšieho vinníka v podobe sprisahania.

Záver, ktorý vás nenechá chladnými

Estrogény vo vode sú skutočný problém — len nie ten, o ktorom sa píše v komentároch na Facebooku s názvom „PRAVDA O VODE KTORÚ,  NECHCÚ, ABY STE VEDELI!!!”

Je to problém pre ekosystémy. Pre ryby, žaby, a celé vodné prostredie, ktoré funguje ako jeden obrovský, prepojený organizmus. A keďže my sme súčasťou tohto systému — síce nie ako ryby a obojživelníky, ale predsa — mali by sme mu venovať pozornosť.

Autorka: Lucia Adamcová

The post Estrogény vo vode. Fakty verzus mýty appeared first on Nový Blesk.

ČO je to očkovanie?

Je to bezpečný a účinný spôsob, ako sa chrániť pred škodlivými chorobami ešte predtým, než sa s nimi dostaneme do kontaktu. Očkovaním sa ľudia chránia pred vážnymi ochoreniami, niekedy aj úmrtím. Očkovaním sa tiež zabraňuje šíreniu týchto vážnych chorôb medzi rodinnými príslušníkmi, priateľmi, kolegami a spolužiakmi.

AKÝ je význam očkovania?

Keď je človek očkovaný, je menej pravdepodobné, že môže preniesť infekčnú chorobu na iné osoby. To znamená, že očkovanie môže pomôcť chrániť tých, ktorí sami nemôžu byť očkovaní. Napríklad: dojčatá, deti, starší ľudia, ľudia so slabým imunitným systémom alebo pacienti s rakovinou.

AKO očkovanie vzniklo?

Anglický vidiecky lekár Edward Jenner ako prvý publikoval správu o použití prvej očkovacej látky na prevenciu ochorenia. Využil v tej dobe už známu metódu – preniesol tekutinu z vyrážky kravských kiahní do vytvorenej rany na koži na ramene osemročného chlapca. V tej dobe mnohí ľudia pozorovali, že kravy mávajú mierne ochorenie podobné pravým kiahňam, s výsypom v mieste infekcie, ktoré sa rovnako v miernej forme prenáša aj na dojičky, a tie sú potom chránené pred pravými kiahňami.

KEDY je najvhodnejšie sa ísť zaočkovať?

Najvhodnejší čas na očkovanie závisí od typu ochorenia a odporúčaní lekára. Vo všeobecnosti je lepšie dať sa zaočkovať skôr, ako sa človek dostane do zvýšeného rizika nákazy, napríklad pred sezónou chrípky alebo pred cestovaním do zahraničia. Očkovanie sa odporúča absolvovať v období, keď je človek zdravý a nemá akútne ochorenie či vysokú teplotu. Dôležité je dodržiavať očkovací kalendár a riadiť sa pokynmi odborníkov. Včasné očkovanie pomáha vytvoriť dostatočnú ochranu organizmu a znižuje riziko komplikácií.

PÝTALI SME SA

Pomocou anonymného dotazníka, ktorý sme rozposlali študentom našej strednej školy, sme zistili,  že väčšina z nich vníma očkovanie skôr pozitívne, najmä ako účinný spôsob prevencie chorôb, ochrany zdravia a budovania kolektívnej imunity. Viacerí respondenti zdôrazňovali dôveru v lekárov a význam povinného očkovania, ktoré považujú za potrebné. Často sa objavoval názor, že vakcinácia pomáha znižovať pravdepodobnosť vážneho priebehu ochorení a prispieva k ochrane spoločnosti. Zároveň sa však v jednej odpovedi objavila aj určitá opatrnosť. Študentka vyjadrila svoju spokojnosť s očkovaním, ale skôr by sa nechala zaočkovať vakcínou, ktorá je overená a nie vakcínou vyvinutou za rok v laboratóriu na chorobu, o ktorej sme donedávna nevedeli. Časť účastníkov zdôraznila, že rozhodnutie o očkovaní závisí od konkrétneho typu vakcíny, odporúčania lekára alebo individuálnej zdravotnej situácie.

Zisťovali sme tiež, koľko žiakov vie,  na aké choroby sme očkovaní a koľko  chorôb očkovanie znížilo. Ukázalo sa, že značná menšina (5,9 %) nevie, aké choroby sme vďaka očkovaniu porazili.  V prieskume sa vyskytlo dokonca aj  ochorenie AIDS. Ale aj tie známe,  kiahne, osýpky, čierny kašeľ, tetanus, COVID-19,  tuberkulóza, detská obrna, rakovina krčka maternice, žltačka a mnoho ďalších. Tento typ prieskumu nám ukázal, že študenti vedia, aké dôležité očkovanie je, a že vďaka nemu sa nemusíme obávať chorôb z minulých storočí.

Pýtali sme sa aj na konšpiračné teórie, presnejšie,  koľko ľudí im verí. Na výber bolo áno alebo nie.  90,5% (38) respondentov zaznačilo odpoveď nie a 9,5% (4) označilo odpoveď áno.  Väčšina respondentov konšpiračným teóriám o očkovaní neverí, čo naznačuje, že dôvera v očkovanie prevažuje nad dezinformačnými tvrdeniami.

Autorka: Eliška Hlavnová

The post Prečo je očkovanie dôležité? appeared first on Nový Blesk.

Výchova detí je jednou z najdôležitejších úloh rodičov aj pedagógov. Spôsob, akým sa dospelí správajú k deťom v ich ranom veku, výrazne ovplyvňuje

ich emocionálny vývin, sebavedomie aj schopnosť nadväzovať vzťahy v dospelosti. Jedným zo základných pilierov zdravého psychického vývinu je bezpečná citová väzba.

Bezpečná citová väzba vzniká vtedy, keď dieťa cíti, že jeho rodič alebo blízka osoba je dostupná, spoľahlivá a vnímavá k jeho potrebám. Dieťa vie, že sa môže na dospelého obrátiť v situáciách strachu, neistoty či smútku. Takýto vzťah mu poskytuje pocit istoty, vďaka ktorému sa odváži objavovať svet, učiť sa nové veci a rozvíjať svoju osobnosť.

Je dokázané, že deti, ktoré vyrastajú v prostredí bezpečnej citovej väzby, majú lepšie zvládnuté emócie, vyššiu sebadôveru a lepšie sociálne zručnosti. Dokážu otvorene komunikovať, riešiť konflikty a vytvárať si zdravé vzťahy. Naopak, nedostatok emocionálnej podpory môže viesť k problémom so správaním, úzkosti, nízkemu sebavedomiu či ťažkostiam vo vytváraní si vzťahov.

V súčasnosti však čoraz častejšie čelíme výzvam, ktoré prinášajú moderné výchovné trendy. Rýchle životné tempo, pracovné vyťaženie rodičov a nadmerné používanie digitálnych technológií často obmedzujú spoločný čas strávený s deťmi. Niektoré výchovné prístupy navyše kladú dôraz najmä na výkon, úspech a samostatnosť, pričom emocionálne potreby dieťaťa zostávajú v úzadí.

Ďalším rizikom je prílišná voľnosť bez jasných hraníc. Hoci je dôležité rešpektovať individualitu dieťaťa, absencia pravidiel mu môže spôsobiť neistotu a zmätok. Deti potrebujú cítiť nielen lásku, ale aj bezpečnú štruktúru, ktorá im pomáha orientovať sa vo svete.

Rovnako problematická môže byť aj nadmerná kontrola či tlak na dokonalosť. Deti, ktoré majú pocit, že musia neustále napĺňať očakávania dospelých, často prežívajú stres, strach zo zlyhania a obavy zo sklamania. To môže znížiť ich sebavedomie a narušiť vzťah s rodičmi.

Základom zdravej výchovy je rovnováha medzi láskavou podporou, otvorenou komunikáciou a jasnými hranicami. Dôležité je počúvať deti, prejavovať im porozumenie a byť im oporou aj v náročných situáciách. Spoločné rozhovory, trávenie času a úprimný záujem o ich prežívanie posilňujú vzájomnú dôveru.

Bezpečná citová väzba nevzniká zo dňa na deň. Buduje sa postupne, prostredníctvom každodenných maličkostí – úsmevu, objatia, povzbudivého slova či trpezlivého vypočutia. Práve tieto drobné prejavy lásky a pozornosti vytvárajú pevné základy, na ktorých môže dieťa vyrásť v sebavedomého, empatického a psychicky vyrovnaného človeka.

Autorka: Laura Valentová

The post Dôležitosť bezpečnej citovej väzby v modernej výchove appeared first on Nový Blesk.

Alkohol je v našej spoločnosti bežnou súčasťou osláv. No zamýšľame sa nad tým, v akom veku sa s ním mladí ľudia prvýkrát dostanú do kontaktu a aký dopad má na naše zdravie?

Až 81,5 % ľudí,  ktorých sme oslovili,  konzumuje alkohol. No čo nás skutočne šokovalo,  bolo niečo iné – 48 % z nich vyskúšalo alkohol prvýkrát vo veku 12 až 15 rokov. Ďalších 41 % medzi 15 a 18 rokom. To znamená, že väčšina ľudí začína piť ešte pred plnoletosťou. Ešte predtým, ako ich mozog stihne dozrieť.

Ten dobrý pocit má svoje vysvetlenie

Keď vypiješ alkohol, tvoj mozog zaplaví dopamín a endorfíny – látky,  ktoré ťa robia šťastným, uvoľneným a sebavedomým. Práve preto sa po pár pohároch cítiš skvele. Práve preto je ľahšie rozprávať sa s cudzími ľuďmi. A práve preto chceš ďalší pohár. Ale tu je háčik – tento pocit sa časom oslabuje. Mozog si zvykne a potrebuješ čoraz viac alkoholu,  aby si dosiahol to isté. Presne takto začína závislosť.

Tvoj mozog ešte nie je úplne vyvinutý

Prefrontálny kortex – časť mozgu,  ktorá ťa brzdí pred hlúpymi rozhodnutiami – dozrieva až do 25 rokov. Alkohol útočí práve na túto oblasť. Preto robíš pod vplyvom alkoholu veci,  ktoré by si triezvy nikdy neurobil. A čo je horšie – kým dospelému trvá rozvoj závislosti 10–15 rokov, tebe ako mladému stačia len 3–5 rokov.  Tvoj mozog je jednoducho zraniteľnejší. A ak si začal piť už vo veku 12 rokov,  tak ako takmer polovica ľudí z nášho prieskum, toto riziko je pre teba ešte vyššie.

Deň po konzumácii

Bolesť hlavy, nevoľnosť, únava, úzkosť. Toto nie je len “opica”. Toto je tvoje telo,  ktoré sa snaží zotaviť z toxínu,  ktorý si mu dal. Alkohol narušuje spánok, odčerpáva elektrolyty, zvyšuje kortizol – stresový hormón – a na druhý deň ťa nechá cítiť sa horšie ako pred pitím.

Čo sa deje dlhodobo?

Alkohol postupne poškodzuje pečeň, srdce, mozog aj pohlavné hormóny. U chlapcov znižuje testosterón a spomaľuje rast svalov. U dievčat narúša menštruačný cyklus a zvyšuje riziko rakoviny prsníka v dospelosti. Znie to vzdialene? Nie je. Tieto zmeny začínajú pri každom pohári,  ktorý vypiješ dnes. A ak si začal piť ako jeden z tých 48% už vo veku 12 rokov – tieto zmeny sa dejú v tele,  ktoré ešte ani zďaleka nedorástlo.

Nie je to o zákaze

Nejde nám o to,  aby si nikdy nepil. Ide nám o to,  aby si vedel,  čo robíš. Aby si sa rozhodoval vedome a nie preto,  že to robia všetci,  alebo preto,  že nevieš povedať nie. Pretože ten pocit eufórie,  ktorý hľadáš v pohári, môžeš nájsť aj inde. Bez následkov na druhý deň, bez rizika závislosti a bez poškodenia mozgu,  ktorý ešte len rastie.

Autorka: Dorota Nováková

The post Mladí ľudia a alkohol – poznáš ho naozaj? appeared first on Nový Blesk.

Čo je fast fashion?

Fast fashion je spôsob predaja oblečenia, ktorý veľmi rýchlo napodobňuje najnovšie módne trendy z predvádzacích mól alebo zo sociálnych sietí a prináša ich do obchodov za nízke ceny. Oblečenie sa vyrába vo veľkých objemoch, rýchlo a čo najlacnejšie. Značky ako Zara, H&M či Shein dokážu dostať nový produkt do predaja v priebehu niekoľkých týždňov – niekedy dokonca dní.

Prečo je to problém?

Textilný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov na svete. Dopady zahŕňajú:
• Obrovskú spotrebu vody – výroba jedného bavlneného trička si vyžaduje tisíce litrov vody.
• Chemické znečistenie – farbenie a úprava textilu produkujú toxické odpadové vody.
• Mikroplasty – syntetické materiály ako polyester uvoľňujú pri praní drobné plastové častice do oceánov.
• Textilný odpad – milióny ton oblečenia končia každoročne na skládkach alebo v spaľovniach.

Ľudská cena lacného oblečenia

Za nízkou cenou trička sa často skrýva práca ľudí v rozvojových krajinách, ktorí pracujú za minimálne mzdy v nevyhovujúcich podmienkach.
Mnohí zamestnanci takto čelia dlhým pracovným zmenám, nízkym mzdám, nedostatočnej bezpečnosti pri práci a porušovaniu pracovných práv.

Psychológia rýchlej módy

Fast fashion podporuje pocit, že oblečenie je „jednorazové“. Sociálne siete a influenceri vytvárajú tlak na neustálu obmenu šatníka. Nosenie rovnakého outfitu opakovane sa niekedy považuje za spoločensky nežiaduce – čo ešte viac podporuje cyklus nakupovania a vyhadzovania.

Existuje riešenie?

Rastie však aj opačný trend – udržateľná móda a koncept „slow fashion“. Ten kladie dôraz na kvalitu, etickú výrobu a dlhú životnosť oblečenia.

Možné riešenia zahŕňajú:

• nákup kvalitnejších a nadčasových kúskov
• podporu lokálnych značiek
• second-hand a výmenu oblečenia
• opravu namiesto vyhadzovania

Aj keď sa môže zdať, že jeden nákup nič nezmení, pravda je opačná. My mladí máme možnosť premýšľať nad tým, čo podporujeme. Záleží len na nás, aký trend si zvolíme.

Autorky : Nela Galanská a Soňa Jablonská

The post Skutočná cena lacného oblečenia appeared first on Nový Blesk.

Šťastie vnímame ako niečo, po čom túžime celý život.  Keď sa k nemu naozaj priblížime, často sa od neho odťahujeme. Odmietame ho, akoby sme sa báli, že si ho nezaslúžime. Strach z neznámeho býva niekedy silnejší než samotná túžba po šťastí.

Keď som sa nad tým hlbšie zamyslela, uvedomila som si, že to nie sú len „ľudia všeobecne“. Robím to aj ja. To, po čom najviac túžim, je láska –  naplnená, obojstranná, pravdivá. Verím, že práve láska ma dokáže urobiť najšťastnejšou. A predsa, vždy, keď sa objaví niekto, kto by mi ju mohol dať, ustúpim. Odídem. Akoby som sama seba presvedčila, že šťastie je niečo, čo nemôžem uniesť. Radšej si vyberiem toho, o kom sama viem, že to, po čom túžim, mi nedá.

Možno je to môj obranný mechanizmus. Bojím sa, že šťastie je to najstrašidelnejšie, čo ma v živote môže stretnúť. Je to niečo, čo môžem zo dňa na deň stratiť. Bojím sa ho prežiť naplno, pretože by som potom musela prijať aj jeho koniec. Koniec niečoho pre mňa nikdy nie je len tak. Je to rana, ktorá sa nehojí rýchlo. Niečo, čo si so sebou nesiem roky. A možno práve preto sa tak veľmi bojím začiatkov. Nie preto, že by som neverila v krásu, ktorá v nich je, ale preto, že viem, že všetko krásne raz môže skončiť. Nechcem nový začiatok, ak jeho súčasťou má byť ďalší koniec. A tak si niekedy radšej vyberiem tú druhú stranu – smútok, bolesť, utrpenie. Stávajú sa pre mňa bezpečným priestorom, pretože ich poznám. V utrpení je istota, v šťastí neistota.

Aj keď opisujem, aké je to pre mňa bolestivé a zároveň také nezvyčajné a vzácne , viem, že s každým koncom sa vo mne niečo pohne. Rastiem. Učím sa. Každá strata ma formuje tak, ako by to šťastie samo nikdy nedokázalo. Verím, že bolesť a utrpenie sú neoddeliteľnou súčasťou šťastia. Že skutočné šťastie sa nerodí z dokonalosti, ale z prijatia.

Skutočne šťastní ľudia nie sú tí, ktorí nikdy netrpeli, ale tí, ktorí sa svojimi ranami nenechali definovať.

Všetko, čo som napísala,  nie je o tom,  aby som vysvetlila, prečo sú ľudia nešťastní. Je to o tom,  že to všetko cítim. O tom,  že aj keď sa bojím šťastia,  stále po ňom túžim. A možno práve v túžbe je kúsok šťastia.

Autor : Vanessa Matejková

The post Ak môžeme byť šťastní, prečo si mnohí ľudia vyberajú byť nešťastní? appeared first on Nový Blesk.