Ochrana životného prostredia za socializmu a dnes

Foto: Katka Slováková

Ochrana životného prostredia sa stáva jednou z najvyšších priorít súčasnosti. Z veľkej časti za to môže klimatická zmena, ktorá aktuálne rezonuje spoločnosťou. Medzi politikmi i bežnými obyvateľmi rozprúdila debatu o tom, čo prírode najviac škodí. Informácií na margo tejto témy denne pribúda a spolu s nimi aj množstvo rôznorodých názorov. Mnohé z nich tvrdia, že za momentálny stav planéty môže v prvom rade nástup kapitalizmu a zvýšený konzum. V záchvate spomienkového optimizmu tak niektorí obyvatelia podliehajú smútku za skromnosťou a “ekologickosťou” socializmu. Mala sa však príroda za socializmu naozaj lepšie? 

Sklenené fľaše na mlieko, lokálne potraviny, minimum obalov, vlastné sieťovky či obmedzený výber pri nákupe oblečenia. Spomienky na strohý spôsob života môžu v spojení s momentálne populárnou filozofiou minimalizmu a Zero Waste vyvolávať dojem toho, že komunizmus na Slovensku bol ekologický. 

Pravda to však určite nie je, práve naopak. Ochrana životného prostredia a ľudské práva boli dve témy, ktoré trápili spoločnosť pred rokom 1989 najviac. V dôsledku rozvíjajúceho sa priemyslu bolo slovenské znečistenie vôd a ovzdušia jedným z najhorších v Európe. Častokrát na úkor zdravia nielen prírody, ale aj samotného obyvateľstva. Enormné množstvo pesticídov používaných v poľnohospodárstve malo za následok kontamináciu podzemných vôd a výstavba nových podnikov sa realizovala bez ohľadu na ráz či potreby krajiny. 

“V každom meste a bezmála v každom mestečku vznikla minimálne jedna fabrika s veľkým komínom a haldou odpadu. Dymiace komíny sa objavili aj na vtedajších bankovkách. Ako symbol pokroku,” píše na portáli Euractiv Mikuláš Huba, bývalý politik, ochranár a jeden z autorov revolučnej publikácie Bratislava/nahlas. 

Vplyv režimu na životné prostredie si spoločnosť plne uvedomovala. Aj preto boli v novembri 89 okrem študentov, hercov a výtvarníkov na námestiach významne prítomní aj ochranári. Spomenutá publikácia Bratislava/nahlas obsahovala na šesťdesiatich štyroch  stranách informácie o vtedajšom stave životného a spoločenského prostredia v Bratislave. Predstavovala opis komunistického spôsobu riadenia sveta na príklade jedného mesta. V autorskom kolektíve publikácie nájdeme viac ako 20 mien rôznych aktivistov a ochranárov. Vďaka ostrej kritike režimu zohrala Bratislava/nahlas v prípravách na revolúciu dôležitú rolu.

Celá revolúcia sa viezla na vlne ideálov skupiny ľudí, z ktorých sa veľká časť po roku 1989 stala aktívnymi politikmi. Myšlienky intenzívnejšej a systematickej ochrany životného prostredia tak mali podporu na najvyšších miestach. Aj vďaka tomu sa podarilo vybudovať dovtedy neexistujúce Ministerstvo životného prostredia, cez ktoré sa začali environmentálne problémy konečne riešiť. Postupom času však zatienili ekologické nadšenie iné kauzy a vysnívané predstavy ostali nenaplnenými.

Medzi tým sa s príchodom nového tisícročia objavilo celé spektrum nových, zatiaľ neriešených problémov. Továrenské komíny vystriedali výfuky áut a totalitný režim nahradila ľudská nezodpovednosť. 

Neudržateľnosť konzumného spôsobu života si dnes uvedomuje čoraz viac ľudí. Pribúdajúce množstvo štúdií a faktov vytvára naprieč spoločnosťou tlak, ktorý začínajú pociťovať i politici. Ochrana životného prostredia sa tak po 30-tich rokoch začína stávať opäť prioritou aj v rámci systému. 

V určitej skupine ľudí to však vyvoláva skepsu a obavy z toho, že ekologické nadšenie sa môže ľahko zneužiť a spustiť vlnu obmedzení vedúcich k strate vybojovanej slobody. Práve preto je pointou tohto textu ukázať, že žiadny totalitný režim riešením nikdy nebude. Je ním sloboda, ktorá poskytuje každému možnosť obmedziť faktory, negatívne vplývajúce na životné prostredie, na základe svojho vlastného uváženia. To však bez kolektívnej informovanosti nie je možné.

Článok je súčasťou SLOBODNÉHO čísla Nového Blesku.

(Navštívené 125-krát, dnes 1-krát)

Autor

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.