Ste černoch, chováte sympatie k rovnakému pohlaviu a žijete v Amerike. Váš príbeh sa odohráva v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Všade prevláda rasová nenávisť a homosexualita sa považuje za trestný čin.
Oscarový víťaz roku 2018 je 130 minútová komediálna dráma od režiséra Petra Farreyllyho. Green book je životopisný film, ktorý opisuje cestu Tonyho Vallelongu (Viggo Mortensen) a Doktora Donalda Shirleyho (Mahershala Ali) naprieč americkým Juhom. Ocenenia americkej Akadémie filmových umení a vied si Zelená kniha odniesla v kategóriách Najlepší film, Najlepší pôvodný scenár a Najlepší herec vo vedľajšej úlohe. Na 76. ročníku udeľovania Zlatých glóbusov dostala tiež tri ceny. Zlatý glóbus za najlepší film, Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe a Zlatý glóbus za najlepší scenár.
Dej sa odohráva v meste New York. Bývalý taliansky vyhadzovač podniku Copacabana Tony Vallelonga, prezývaný „Pysk“, je známy tým, že dokáže „vyriešiť akýkoľvek problém.“ Potreboval by pár dolárov navyše pre svoju rodinu. Dostane ponuku od slávneho černošského klaviristu Dr. Dona Shirleyho robiť mu vodiča a bodyguarda počas turné. Tony spočiatku váha, ale nakoniec súhlasí. Spolu jazdia po divokých štátoch amerického Juhu.
Počas cesty sa dvojica stretáva s množstvom narážok na adresu umelca. Výsmech, napadnutia či fakt, že nesmie bývať ani jesť v hoteloch a reštauráciách určených pre biele obyvateľstvo. Doktor s tým počítal. Preto so sebou nosí Green Book, príručku pre černošských motoristov. Knižka im radí, v ktorých podnikoch a inštitúciách budú v bezpečí. Pri spoločnom nažívaní sa tieto dve postavy viac spoznávajú. Don učí Pyska morálnym zásadám, prečo je napríklad nesprávne ukradnúť i malý kamienok. Pomáha mu písať zamilované listy manželke, pretože Tony jej sám nevie vyjadriť svoje city. V priebehu deja sa dostávajú do problémov kvôli rasistickej polícii.
Tonymu sa postupne mení pohľad na svet. Začína chápať, že život černocha vo vtedajšej spoločnosti musí byť náročný. Nezáleží na úspechu ani talente. Mentalita ľudí odmieta vidieť ľudskú bytosť v niekom „farebnom“.
Film prebudil množstvo emócií. Je odkazom na nespravodlivosť, rasizmus a xenofóbiu. V šesťdesiatych rokoch bolo normálne, že ste šli po ulici a vedľa vás nejaká skupinka bila hlava-nehlava človeka inej rasy. Úplne bežne ste sa mohli ocitnúť v base len kvôli vašej orientácii. Ľudia sa nechceli čiernych dotýkať, pozerať sa na nich a tiež dýchať ten istý kyslík, ako „tá podradná menšina“.
Príbeh, ktorý reprezentuje Green book, sa skutočne stal. Doktor Donald Shirley ďalej organizoval turné, skladal a nahrával. Tony Vallelonga sa vrátil k práci v Copacabane, kde sa postupom času vyšplhal na pozíciu manažéra. Muži vystupujúci vo filme zostali priateľmi až do smrti. Zomreli len pár mesiacov po sebe v roku 2013.
Na film sa zniesla aj vlna kritiky. Jenni Miller, novinárka z NBC, napísala vo svojom článku:
„Tento film však napísali, režírovali a produkovali bieli ľudia pre bielych ľudí, z ktorých takmer nikto nikdy nebude vystavený riziku trestného činu z nenávisti.”
Jenni tvrdí, že film robí z bieleho človeka hrdinu, ktorý zachraňuje pianistu pred všetkým, s čím sa stretáva. Je spravený nasilu. Ale ukážka takého hrdinstva je lákavá pre publikum a vynáša veľa peňazí.
Súčasná doba
Sloboda černochov či homosexuálov v Amerike je stále otázkou. Black Lives Matter, medzinárodné aktivistické hnutie, pochádzajúce z africko-amerického spoločenstva, bojuje proti násiliu a systematickému rasizmu voči čiernym ľuďom. Black Lives Matter pravidelne protestuje proti zabíjaniu čiernych ľudí príslušníkmi polície. Taktiež nesúhlasí s vecami ako policajná brutalita či nerovnosť medzi rasami v systéme trestného súdnictva Spojených štátov.
LGBT komunita je spoločnosťou akceptovanejšia a získava viac práv. V júni 2015 Najvyšší súd USA rozhodol, že rovnaké pohlavia môžu uzatvárať manželstvá v ktoromkoľvek štáte USA. Nič však nie je také ružové, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Útoky na homosexuálov pokračujú aj v 21. storočí. Teroristický čin 12. júna 2016 v Orlandskom gay klube si vyžiadal 50 obetí, informuje Denník N. Niektorí udalosť prirovnali k roku 1973. Vtedy došlo k podpáleniu gay baru v New Orleans, pri ktorom zomrelo v plameňoch 32 ľudí. Tento prípad sa dodnes nepodarilo vyriešiť.
Žiadne komentáre