Škola je čarovné miesto, kde človek toho získa viac, ako by čakal. Nie každý ju miluje (teda skoro nikto ju nemiluje), pretože je to určitá povinnosť, bez ktorej by sme sa nezaobišli.
Či zamestnanec alebo ešte len študent, toto miesto buduje časť ľudskej osobnosti. Bohužiaľ, niekedy skôr pripomína mínové pole alebo pekelné brány. Boje medzi učiteľom a žiakom sú na dennom poriadku. Hádky, nepokoj, stres, nervozita, to všetko môže narušiť pokojné momenty v školskom prostredí. Prečo je tomu tak? Kto za to všetko môže?
Odpovedí na túto otázku je viacero. Veľa postarších ľudí viní mladšiu generáciu a rozvíjajúcu sa dobu. Mládež je drzá, neučí sa, dokazuje si niečo počtom palcov hore na ich novej profilovej fotke. Morálka je vraj hrozná. Nebývajú dostatočne pripravení na daný predmet, alebo mu vôbec nevenujú ani kúsok pozornosti. Na hodinách odvrávajú, robia inú činnosť, ako tú, čo učiteľ zadal. A mnoho ďalších aspektov, ktoré len potvrdzujú, že dnešná mládež je banda deciek, ktoré potrebujú tvrdú ruku.
Nie je tomu celkom tak. Žiaci nie sú zvieratá. Áno, je pravda, že doba sa zmenila za posledných štyridsať rokov. Možno príchodom smartfónov aj k tomu horšiemu, ktoré silno ovplyvnilo zmýšľanie mladých ľudí. No nie je pravda, že všetci sme rovnakí a mali by sme hádzať mládež do jedného vreca. Ani dospelý človek nie je neomylný. Aj profesor má svoje muchy. Niekedy nepočúva žiaka, aj keď to daná osoba nemyslí v zlom. Krivo obviní osobu, ktorá za nič nemôže, alebo podaktorý si nevie priznať vlastnú chybu. Je toľko vecí, kvôli ktorým môže žiak vďaka profesorovi mať problémy a naopak, toľko vecí, ktoré uškodia profesorovi vinou žiaka.
Kde je teda pravda? Mali by učitelia pritvrdiť? Mali by na študentov zatlačiť, alebo ich nejakým spôsobom dokopať k zmene?
Treba si vybudovať obojstranný rešpekt. Samozrejme, nie nejakým zastrašovaním, a tak podobne, pretože taká cesta k ničomu nevedie. Učiteľ by mal byť autoritou, no zároveň sa vedieť so žiakom aj zasmiať. Nesúhlasím, keď učiteľ povie: „Ja nie som tvoj kamarát…“ Prečo by vzťah medzi učiteľom/profesorom a žiakom nemohol byť kamarátsky? A čo študenti? Niektorí by sa mali trochu zamyslieť nad tým, že odvrávaním a drzosťou to v škole, a celkovo v živote, ďaleko nedotiahnu. No pokiaľ je pravda na ich strane, treba o ňu bojovať pomocou asertívnej komunikácie.
Sme len ľudia a robíme chyby. Naučme sa jeden druhého počúvať a tie boje medzi nami zmiznú.
Aký máte názor vy? Mali by učitelia teda naozaj pritvrdiť alebo všetci pracovať na obojstrannom rešpekte?
Veronika
Žiadne komentáre