#absolvent_Lucia Gažová

Získala titul Miss sympatia, vyštudovala marketing, no dnes má svoju vlastnú úspešnú cukrárenskú výrobňu Lulus bakery. Viac o sebe a svojom stredoškolskom živote nám porozprávala Lucka Gažová, absolventka Športového gymnázia J. Herdu v Trnave.

Ahoj Lucka! Vieme, že si absolventkou nášho gympla. Kto Ti bol triednym profesorom?

Áno, je to síce už dávno, ale som absolventkou. Mojou triednou profesorkou bola p. Štefechová a doteraz na ňu vo veľmi dobrom spomínam.

Pokiaľ by si mala možnosť vybrať si strednú školu ešte raz, rozhodla by si sa rovnako?

Určite áno! Ja som bola na gymnáziu veľmi spokojná, a keďže som vtedy ešte nemala predstavu o tom, čo budem robiť, keď budem “veľká”, bola to pre mňa určite najlepšia možnosť. Nemenila by som.

V minulosti si sa aktívne venovala modelingu a v roku 2008 si získala titul Miss sympatia. Predpokladám, že modeling bol súčasťou Tvojho života už počas strednej. Ako život stredoškoláčky-modelky vyzeral?

Veru tak, modeling bol najintenzívnejšou časťou môjho života práve v stredoškolskom období. Bývala som veľmi často pracovne odcestovaná, či už po Európe alebo v Ázií. Práve pre modelkovské povinnosti bol môj stredoškolský život iný, ako u ostatných spolužiakov. Každý ročník, okrem maturitného, som mala individuálny študijný plán, vďaka ktorému som mohla byť aj tri mesiace odcestovaná, a potom si dorobiť všetky písomky a skúšky z každého predmetu. Moji spolužiaci mi vtedy závideli, lebo som nemusela chodiť do školy, ale poviem Ti, nebolo to veru jednoduché. Dokázať sa všetko naučiť bez výkladu profesorov, sama, bolo veľmi náročné. A vtedy som si začala vážiť každú hodinu, kedy som mohla byť v škole a počúvať profesorský výklad, s ktorým sa všetko učilo a chápalo omnoho ľahšie. V poslednom ročníku som sa už rozhodla necestovať, aby som sa dokázala plnohodnotne pripraviť na maturitu (vždy som bola absolutný puntičkár). Ale nejaký ten “program” som si aj tak neodpustila, tak som sa zúčastnila aspoň Missky:)

Čo by si poradila dievčatám, ktoré sa o modeling zaujímajú?

Ak má človek možnosť, treba to určite vyskúšať. Modeling je však vo väčšine prípadov len niekoľkoročná záležitosť, preto netreba zabudnúť na školu a vzdelanie. Lebo keď sa z teba zrazu stane 30-ročné dievča, ktoré je na modeling už staré, ale niekde v procese si zabudlo dokončiť školu a vlastne nemá žiadne pracovné skúsenosti a návyky, nie je to veru bohviečo.

Po absolvovaní gympla si išla študovať marketing. Ako si sa nakoniec dostala k pečeniu?

Veľkou obklukou:) Pomaličky som sa začala zaujímať o gastronómiu a pečenie mi prirástlo k srdcu. Toľko som pilovala recepty a fotila svoje pokusy, až si ľudia odo mňa pomaličky začali koláčiky objednávať. Prešlo ale dlhé obdobie, kým som sa odvážila ísť do vlastného podnikania a venovať sa pečeniu naplno. Teraz je moja výrobňa Lulus bakery trištvrťkou môjho života a neviem si to vynachváliť.

Máš svoju vlastnú cukrárenskú výrobňu, napísala si knihu a minulý rok si rozbehla youtube kanál, na ktorý pridávaš chutné recepty. Ako sa dá toľko veľa vecí stíhať a robiť ich v takej kvalite? Si organizačný typ, ktorý si naplánuje každú hodinu dňa a presne sa jej drží, alebo vzniká všetko spontánne?

Presne si to odhadla – som perfekcionista a organizačný maniak, takže mám 6 diárov a všetko do bodky naplánované a zorganizované. Myslím, že práve preto sa mi darí venovať sa toľkým veciam naraz a robiť ich tak, aby sa ľudom páčili a aby boli moji zákazníci spokojní. A určite aj preto, že som ochotná (a ešte stále vládzem) pracovať aj 16 hodín denne, keď je treba.

Lulus Bakery sa môže v Trnave (a ŠIROKOM okolí) tešiť veľkému úspechu. Na Trnavskom rínku býva Tvoj stánok beznádejne vypredaný už v priebehu prvých hodín. Máš nejaké konkrétne ambície do budúcna, o ktoré by si sa mohla s nami podeliť?

Určite chcem pokračovať v tom, čo robím. Nemám ambíciu rozširovať sa a zamestnávať 10 ľudí, lebo potom by tie koláčiky a torty neboli všetky “moje”, ako je tomu doteraz. Baví ma piecť, zdobiť, stretávať sa so zákazníkmi a určite by som nechcela len sedieť v kancelárii a rozvrhovať prácu ostatným. Chcela by som, aby Lulus bakery bola známa tým, že síce nedokážeme napiecť všetkým, no naše produkty sú exkluzívne a spokojnosť zákazníka je vždy zaručená:) Viac sa chcem venovať aj točeniu videí, spolupráci so zaujímavými značkami, časom možno vznikne aj nejaká relácia. No a najnovšie sa teším na môj ďalší knižný počin, ktorý bude v kníhkupectvách už koncom tohto roka (rozhovor bol robený v januári 2018).

Keď sa vrátime k stredoškolskému obdobiu, boli na škole nejakí učitelia, o ktorých môžeš povedať, že mali na Teba vplyv a s radosťou si na nich aj teraz spomenieš?

Ja som mala rada hádam všetkých. Tým, že som bola v škole menej ako ostatní spolužiaci, tak som s profesormi mala vždy len dobré skúsenosti a zážitky. P. Štefechová bola vynikajúca triedna, p. Bučányovú sme všetci milovali, lebo na jej hodinách bola zakaždým zábava, rovnako aj p. Blažek – bol také naše slniečko. Určite nikdy nezabudnem na moju nemčinárku, p. Horváthovú, ktorá bola síce veľmi prísna, ale vždy vedela zažartovať a hlavne kvôli tomu, že nás do nemčiny naozaj hnala, sme sa veru aj čo-to z tak ťažkého jazyka naučili. A občas mi aj odpustila, keď som po troch mesiacoch prišla z Číny a na hodine nemčiny mi ubiehali aj anglické slovíčka.

Máš nejakú milú, vtipnú či iným spôsobom zaujímavú historku, ktorú si si zo strednej školy odniesla?

Možno som toho na strednej nestihla zažiť toľko, ako moji spolužiaci, ale najsilnejšie pre mňa bolo, ako mi všetci veľmi fandili, boli pyšní a tešili sa, keď som bola na Misske.

Veľmi pekne ďakujeme, že si si našla čas. Do budúcnosti veľa úspechov a nech sa Ti splnia všetky sny:) Je na záver niečo, čo by si našim žiakom, ale aj ostatným čitateľom Nového Blesku, odkázala?

Ďakujem aj ja, veľmi rada som si zaspomínala na moje stredoškolské časy. A práve som si spomenula, že mojou najobľúbenejšou vecou na strednej škole boli kapustové rožky zo školského bufetu, dúfam, že ich tam stále majú:)

Čitatelia nech len poslúchajú profesorov, raz budú mať určite také skvelé spomienky na strednú školu, ako ja.

Katka

(Navštívené 1 241-krát, dnes 1-krát)

Podobné články:

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.