Spoznaj pána profesora Tollaroviča

Predpokladám, že už mali všetci tú česť spoznať nášho nového profesora, pána Tollaroviča, tak ho netreba príliš predstavovať. Len tak na úvod – učí dejepis a slovenský jazyk, najčastejšie nosí košele a zbožňuje skúšanie, čo my žiaci zasa nie, hah. Tak a teraz si užite jeho odpovede, ktoré sa mne osobne veľmi páčili.

Čo vás viedlo k tomu, učiť dejepis? A prečo práve povolanie profesora?

Dejepis som mal rád už odmalička. V maturitnom ročníku som sa rozhodol, že pôjdem študovať históriu a slovenský jazyk. Nad iným som ani neuvažoval. Je smutné, že mnohí si učiteľstvo volia iba ako druhú, tretiu až x-tú možnosť a študujú učiteľské odbory iba vtedy, ak ich nezoberú na inú školu. Po nástupe na FiF UK som mal spočiatku radšej históriu než slovenský jazyk, resp. literatúru. Počas štúdia som postupne “presedlal“ na slovenskú literatúru. Zistil som, že literatúra perfektne odzrkadľuje históriu. Najmä poézia najdokonalejšie odráža dušu človeka v premenách času.

Všetci veľmi dobre vieme, že ste u nás nový. Už však stihlo ubehnúť niekoľko mesiacov. Páči sa vám naša škola? Ste rád, že ste si vybrali práve ŠGJH?

Páči, ale všetko vnímam triezvo. Mnohé by sa však dalo zlepšovať, no to nie je iba v kompetencii školy, lež v tom, ako je náš slovenský systém gymnaziálneho školstva nadstavený. Ja som odchovancom osemročného gymnázia a som presvedčený, že tento typ školy má na Slovensku bohatú a osvedčenú tradíciu. Pri tomto type štúdia si má škola z čoho vyberať, a tým je potenciál úspešných žiakov vyšší.

Na prácu so žiakmi som sa veľmi tešil. Veď len prednedávnom (maturoval som v roku 2011), som bol sám gymnazistom. Aj preto mi je študentský život blízky.

Čo vás z histórie baví najviac? Sledujete prípadne nejaké filmy o histórií? Ak hej, aké?

Bavia ma slovenské dejiny devätnásteho a dvadsiateho storočia. Filmy o histórii sledujem len príležitostne. Momentálne rezonuje film Únos. Je to de facto historický film, pretože moja a mladšia generácia vtedy ešte tieto veci nevnímala. Je dobre, ak takéto filmy vznikajú, pretože to jednak podnecuje diskusiu nielen v najvyšších kruhoch, ale diskutujú o tom i ľudia medzi sebou v bežnej komunikácii. Zároveň to ľudí nabáda k tomu, aby si viac všímali, čo sa momentálne okolo nich v spoločnosti deje. Aj takáto pomerne nedávna minulosť, ktorá je v Únose umelecky stvárnená, pomáha k tomu, že ľudia našu prítomnosť vnímajú otvorenejšími očami. No a to platí o celej histórii, ak poznáme minulosť, neprekvapí nás súčasnosť a dokážeme jej lepšie porozumieť.

Čo vás dokáže na žiakoch najviac rozčúliť? Na čo si máme dávať pred vami pozor?

Mám dojem, že si lepšie rozumiem so staršími žiakmi, a preto si neviem predstaviť, že by som učil na základnej škole. Niekedy mi je možno až ľúto, ak má zodpovedne pripravený žiak dvojku a k najlepšej známke mu chýba len veľmi málo. No naopak, ak je niekto “salámista,“ potom mi je jedno či má trojku, štvorku alebo päťku.

A na druhej strane, čo si zasa na žiakoch ceníte?

Ak vedia na základe nadobudnutých poznatkov povedať nejaký svoj vlastný zaujímavý postreh. Tento systém je uplatniteľný najmä na hodinách literatúry. Poteší ma, ak sa žiak opýta zaujímavú otázku. Položiť dobrú otázku je totiž umenie.

Aké máte plány do budúcnosti? Máte učenie na našej škole iba ako koníček, dočasnú prácu alebo ako niečo trvalé?

Na gymnáziu nie som zamestnaný na plný úväzok. Okrem toho, že učím na našej škole, rovnako učím a ďalej študujem i na Filozofickej fakulte UK slovenskú literatúru, kde som ašpirantom na doktorát. Ďalej píšem najmä recenzie a všakovaké články o literatúre do rôznych novín a časopisov, najmä do Orla tatranského či Slovenských pohľadov. V budúcnosti je mojou ambíciou rozvíjať svoje aktivity predovšetkým týmito smermi.

Rýchle vyspovedanie:

Znamenie? Rak
Odkiaľ pochádzate? z Trnavy
Obľúbená farba? asi modrá
Obľúbené jedlo? kurací perkelt mojej manželky
Obľúbená hudba? staršia a predovšetkým domáca tvorba
Obľúbená kniha? Poviem spisovateľov. Z básnikov: Mihálik, Turčány, Válek, Hlbina, Oliva, Mihalkovič a z prozaikov: Hronský, Švantner, Figuli, Steinbeck, Chrobák, Bunin atď.
Životné motto? Zasa uvediem niečo z literatúry: „Sedem sŕdc? Nie sedem. Mnoho ich je. A vždy ich bude o jedno viac, ako je hláv, čo je zvláštnym darom božím pre tento svet.“ (J. C. Hronský)

(Navštívené 297-krát, dnes 1-krát)

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Váš e-mail nebude zverejnený.